Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

štvrtok, 17. augusta 2017

Karfiolové krekry

Budem na vás dobrá a dnes si od baklažánov dáme na chvíľu pokoj. Aby sme sa mohli venovať inej zelenine. Mäsožravci, nezúfajte, aj na vás príde rad! Doprajme niekoľko minút slávy obľúbenému bielemu hlúbovému kučeravcovi: karfiolu! Bolo odo mňa priam až nepekné, ako dlho som ho nechávala bez povšimnutia v chladničke (chvalabohu za ňu, aspoň sa neskazil), lenže v rámci masovej likvidácie zásob musel padnúť i on a ja som nesmierne rada, že práve v tejto podobe. Transformovala som ho do roztomilých utešených pečených krekrov!
Už viete, okrem iného aj z mojich nespočetných príspevkov (stačí pohľadať v zozname, receptov je milión), že karfiol sa dá použiť pri výrobe cesta, ako náhrada za pečivo či pizzu a tak bolo len otázkou času, kedy postupným zmenšovaním rozmerov (od celého plechu na korpus, cez sendvičové krajce a muffinové košíčky) dospejem k miniatúrnym kolieskam podobným čipsom. Tým, že sú tak malé a tenšie ako vyššie menované dobroty, môžeme docieliť, že sú naozaj príjemne chrumkavé a pripomínajú krekry. Viete, kedy mi prvýkrát prebleskla myšlienka upiecť ich? Pri príprave tohto >>dipu z pečenej mrkvy a fazule<<! Upečené kolieska ponárať rovno do pomazánky a pchať sa, čo nám sily stačia, ó, áno, potešenie pre každého hladoša.
Bohužiaľ, tentokrát som dip k dispozícii nemala a nahradil ho pažítkový cottage, ale na druhej strane, nesťažujem sa, aj toto spojenie je nadmieru vydarené a v lete príjemne osviežujúce. Studený cottage priamo z chladničky padne v horúčavách vhod a svojou ľahkosťou zaručí, že sa nebudeme cítiť prepchatí ako panák do maku nafutrovaný slamou. Aspoň tak môžeme zjesť viac krekrov! A že budete chcieť, to vám ručím. Je ťažké prestať po nich siahať, keď ich máte ešte na podnose pred sebou. Tak posledný.. nie, naozaj, už iba jeden.. ale predsa tam nenechám zvyšné tri.. A nakoniec neostane nič. Pravdivý príbeh ⇒ natočené podľa skutočnej udalosti. Ešteže je to iba zelenina. To môžeme maškrtiť (skoro) bez výčitiek, nemám pravdu?
Nech vás nedesí dvojdňová príprava, v skutočnosti je postup primitívny, len je lepšie rozdeliť si ho v časovom odstupe niekoľkých hodín, aby ste neprišli k úrazu a nepríjemným obareninám ⇒ aj toto bol niekedy pravdivý príbeh. A viete, čo je na tom úplne najlepšie? Počet použitých surovín sa redukuje na 2, slovom dve položky! Plus nátierka, ale krekry pokojne možno konzumovať i samotné. Paráda, nie?
  • 1 hlavu menšieho karfiolu
  • 1 vajce
  • voliteľné: obľúbené koreniny a bylinky
  • naviac: nátierku/dip/omáčku na namáčanie (pažítkový cottage)
Karfiol uvaríme vo vode do mäkka a scedíme ho. Pomocou ponorného mixéra zmixujeme na hladkú kašu a preložíme do gázy (najlepšia by bola taká, čo sa používa pri príprave syrov). Umiestnime ju do sitka, ktoré položíme nad misku - tá bude slúžiť na zachytenie tekutiny. Keďže karfiolová hmota je horúca, necháme ju v takejto zostave niekoľko hodín odpočívať. Pokojne cez noc, v chladničke. Následne gázu skrúcame do čo najpevnejšieho balíčka a žmýkame z karfiolu všetku možnú tekutinu. Potrebujeme dostať tuhú dehydrovanú guču. Túto vody zbavenú hmotu preložíme do misy, pridáme vajce a koreniny či bylinky, ak chceme a vypracujeme kompaktné cesto. 


Môžeme z neho pomocou lyžice na plech s papierom klásť malé guľôčky, ktoré potom pripučíme na disky. Mne sa lepšie osvedčila metóda naplniť hmotu do sáčku, odstrihnúť jeden jeho rožok a vytláčať ju na plech (ako keď používame cukrárske vrecko). Povrch koliesok uhladíme a vložíme do vyhriatej rúry. Pri 180 °C pečieme 20-30 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé na okrajoch. Servírujeme ako prílohu k pomazánke alebo ich chrúmeme samotné namiesto čipsov 😁😋







Skutočne sa nebojte prípravy, nech vás neodrádza fakt, že najlepšie je rozčleniť si ju na dve fázy. Predídete tak nepekným ranám. Neviem ani spočítať, ako škaredo som sa popálila pri príprave karfiolových korupsov a placiek. Poučte sa z chýb druhých, nie na vlastnej koži. Skutočný čas strávený nad výrobou je minimálny: uvariť karfiol trvá 10 minút, rozmixovať dve, vyžmýkať maximálne 5 a zvyšok za vás urobí rúra, takže ak musíte, viete sa venovať iným veciam. Tieto krekry za pokus určite stoja, tak sa smelo pusťte do nich!

streda, 16. augusta 2017

Baklažánový wrap s tvarohom a pomarančovo-paradajkovým konfitom

.. a olivami, ktoré som musela vpašovať do paradajkovej zmesi 😁. O konfite, čo to vlastne je, ako vznikol a celú jeho genealógiu som rozobrala už v >>TOMTO<< príspevku, takže pre bližšie detaily sa naň pozrite. Dnes vám ho prinesiem v mierne modifikovanej podobe: použitým citrusom v ňom je tento raz pomaranč, lebo prečo nie, zmena je život a okrem toho ho vylepšila o zmieňované olivy, lebo prečo nie, olivami sa nič nepokazí (a Hell, robíš veľkú chybu, keď nad nimi ohŕňaš nosom!).
Ako som už varovala v príspevku na >>obložené pečené baklažány<<, toto bude ďalší z receptov na božský baklažán. Ani sa za to nemienim ospravedlňovať, niektoré jeho výhody a prínosy som vymenovala už včera a nielen, že je zdraviu prospešný, on je aj chutný, lahodný, delikátny, variabilný a vďačný. Niet divu, že naň existuje bambilión a pol receptov, spracovať sa dá toľkými spôsobmi, že studnica možností je snáď nevyčerpateľná. Nech je vám i tento recept dôkazom.
Základ je prostý, načo meniť niečo, čo funguje ako švajčiarske hodinky. Aby sa nám s fialovým krásavcom dobre pracovalo, je nutné ho najprv tepelne potrápiť. Stačí šupnúť do rúry, ktorá už vie čo má robiť a nám tak odpadne väčšina starostí. Z flexibilného plátku potom bez ťažkostí dokážeme vytvarovať napríklad taký wrap. Nuž a už nie je nič jednoduchšie, než ho do prasknutia naplniť dobrotami. Pre sviežosť som zvolila jemný tvaroh, ktorý vytvorí ľahkú nátierku a zároveň slúži ako lôžko na náš citrusový konfit. Trochu sa tak zlepia všetky vrstvy, no aj tak odporúčam wrap konzumovať na tanieri, pretože ak by sme z neho chceli vytvoriť prísne rolády, nedali by sa naložiť veľkou porciou plnky. Určite by nám vytekala a vypadávala. A to nechceme! Čím viac dobrôt, tým lepšie, no nie?
Neviem čím, ale celý tento pokrm mi pripadá ladený na taliansku nôtu. Respektíve, možno by bolo lepšie použiť výraz stredomorskú. Baklažán a citrusy, ľahkosť a jednoduchosť, pri týchto pojmoch sa mi okamžite v mysli vynoril obrázok pláže, morských vĺn, hlučných cikád a vôňa soli. Smiešne, pretože pri mori som bola naposledy pred 16 rokmi (ale to sa konečne o pár dní zmení! 💕💘🌊🌴). A preto, logicky, museli putovať do jedla aj bylinky, pretože tie mám rovnako automaticky spojené práve s krajinami okolo "veľkého zeleného mora". Spomínala som to Taliansko, nuž sa mi najpríhodnejšie zdalo oregano. K olivám a paradajkám ako vyšité. Ja viem, moje myšlienkové pochody sú ťažko čitateľné a niekedy absolútne nepochopiteľné, ale nehovorte mi, že sa vám nikdy nestalo, že nejaký predmet vám evokoval čosi na prvý pohľad nesúvisiace. Ale to sme odbočili niekam, kde by to bolo na dlhú debatu. A ja som sa rozpísala už viac než dosť. Poslednou vecou, ktorá chýba, je postup.
  • 2 plátky gigantického baklažánu, nakrájané pozdĺž plodu
  • trochu korenia na grilovanú zeleninu
  • 100 g jemného plnotučného tvarohu
  • Pomarančový konfit:
    • 1 mäsitú paradajku
    • niekoľko cherry paradajok
    • veľkú hrsť zelených olív
    • trochu olivového oleja
    • 1 strúčik cesnaku
    • kôru z polovice pomaranča + trochu pomarančovej šťavy
    • niekoľko vetvičiek čerstvého oregana
Baklažánové plátky osolíme a necháme odstáť aspoň 15 minút bokom, kým nevylúčia horkastú tekutinu. Zotrieme ju kuchynskou utierkou a baklažán uložíme na plech s papierom na pečenie. Pofŕkame ho olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkký. 


Medzitým pripravíme konfit. Veľkú paradajku nakrájame na mesiačiky a vložíme do panvice s olejom. Pridáme dnu rozpučený cesnak, cherry, pomarančovú kôru nakrájanú na tenké rezančeky a kolieska olív. Vmiešame pomarančovú šťavu a oregano a na malom plameni dusíme 20-30 minút, kým paradajka nie je akoby rozvarená, celá zmes mäkká a cherry popraskané. 
Na upečený baklažán uložíme štedrú vrstvu tvarohu, usadíme doň kôpku olivovo-paradajkového konfitu a plátok preložíme na polku ako wrap. Podávame so zvyšnými paradajkami a čerstvým oreganom. 


Pomarančovo-paradajkový konfit s olivami








Podľa mňa týmto jedlom neurazíte žiadneho stolovníka. Je sýte, bohaté, ale zároveň ľahké, čo je vlastne dobre, pretože budete mať problém sa od neho odtrhnúť. Treba si preto pripraviť zásoby baklažánu - nech som vám príkladom, ešte minulý týždeň moju chladničku okupovali 4, slovom štyri! exempláre. Závislosť? Definitívne. Pocity viny? Ani náhodou! Navyše, boli v akcii, lebo sú v sezóne. Čistá win-win situácia. 

utorok, 15. augusta 2017

Obložené pečené baklažány.. na 4 spôsoby!

Vopred upozorňujem, že ak nepatríte k milovníkom tohto fialového fešáka, najbližších niekoľko dní na môj blog radšej nezavítajte. Hoci, musím zdôrazniť, že to bude vaša veľká chyba, pretože všetky recepty sú výborné!
Len ma, prosím, nenúťte rozhodnúť sa, ktorý z nich je najlepší. Z príspevkov celkovo a ani z týchto obložených baklažánov, ktoré vám predvediem hneď v štyroch verziách. Vybrať si medzi artičokovým s pizza omáčkou, olivami a tahini, horčicou a sušenými paradajkami či pestom, paradajkami a plesňovým syrom?! Nie, to fakt nedokážem! Každý z nich je jedinečný a dokonalý svojím spôsobom.
Horkastá pasta zo sezamových semienok je dokonale vyvážená kyslo-slanou chuťou olív. Pikantná dijónska horčica dodáva správnu mieru nakopnutia sušeným paradajkám a zároveň trochu zmierňuje ich slanosť. Paradajkový základ na pizzu z domácej kuchyne mojej mamky veľmi úspešne sekunduje chrumkavým artičokovým srdiečkam marinovaným v oleji. Kombinácia roztavený camembert, domáce >>kelovo-bazalkové pesto<< a čerstvé paradajky, dá sa to niečím prekonať?
Všetky tieto oblohy by však nemohli zažiariť bez jedného dôležitého komponentu. Určite ste na to prišli. Namiesto krajcov chleba či iného pečiva som ako pracovnú plochu zvolila tak milovaný baklažán. Po upečení je jeho dužina mäkká ako vata, poľahky kĺže dolu krkom, chuť je podmanivá, ale nie natoľko výrazná, aby úplne zahlušila ostatné zložky tohto "otvoreného sendviču", ako podobný druh pokrmov nazývajú v angličtine. Okrem toho, je to zelenina, ktorá obsahuje vysoký podiel vlákniny, mangánu, kyseliny listovej a betakaroténu. Takisto sa podieľa na tvorbe červených krviniek, čo nášmu organizmu len a len prospeje. Okrem iného podporuje trávenie, pôsobí antibioticky a chráni telo pred voľnými radikálmi. No mám vás ešte viac presviedčať, prečo by ste túto plodinu mali zaraďovať do jedálnička častejšie? Zdravé môže byť zároveň aj tak lahodné! Preto sa mu nebráňte a pusťme sa spolu do prípravy obložených baklažánov. Najlepšie všetkých štyroch verzií, aby ste sami mohli posúdiť, ktorá je najlepšia. Aj keď si myslím, že to je vopred prehraný boj, niet porazeného, všetci sú víťazi!

Základom sú vždy dva plátky veľkého baklažánu nakrájané pozdĺž plodu. Osolíme ich, necháme minimálne 15 minút odstáť, kým nevypotia horkú tekutinu, ktorú potom odsajeme kuchynskou servítkou.

Horčicový baklažán so sušenými paradajkami:
  • 2 PL dijónskej horčice
  • 4-6 sušených paradajok (ja mám nasolené, vhodné sú aj marinované v oleji - tie je nutné odkvapkať)
Baklažánové plátky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká. Vyberieme ich z rúry, natrieme horčicou, obložíme sušenými paradajkami a podávame. 


Artičokový baklažán s pizza omáčkou:
  • 2 PL domácej zmesi na pizzu (alebo obľúbenej kúpenej, paradajkovej, kečupu, marinara.. nechám na vás)
  • niekoľko kúskov artičokov marinovaných v bylinkovom oleji
Plátky natrieme omáčkou na pizzu a tak dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká. Obložíme ich srdiečkami artičokov a podávame. 


Olivový baklažán s tahini:
  • 2 PL tahini omáčky
  • pol sáčku zelených olív - plnených modrým syrom (alebo podľa potreby)
Baklažánové plátky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká. Vyberieme ich z rúry, natrieme tahini pastou, obložíme olivami nakrájanými na kolieska a servírujeme. 


Baklažán s kelovým pestom, camembertom a paradajkami:
  • 2 PL domáceho kelovo-bazalkového pesta, napríklad z >>tohto receptu<< (alebo iného zeleného pesta)
  • 50-60 g camembertu alebo Brie
  • niekoľko čerstvých cherry paradajok
Plátky najprv natrieme pestom, uložíme na ne kolieska paradajok a kúsky syra a tak dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká a syr roztavený. 





Tieto obložené baklažány si viem predstaviť ako výborný chod pri nejakom väčšom pohostení ľudí. Dáte im na výber niekoľko možností a nech si hostia sami vyberú, na čo majú chuť a čo ich najviac zaujme. Hoci sa to môže zdať ako príliš veľa práce, vôbec to tak nie je. Chce to len trochu rozmýšľať. Ktoré nátierky pôjdu do rúry, ktoré až po upečení na vrch baklažánu. Potom je to len o tom všetky suroviny nahádzať navrch a môžeme sa smelo pustiť do konzumácie. Dúfam, že vám tečú sliny. Mne rozhodne áno.  

pondelok, 14. augusta 2017

Kelové pesto v karfiolovom touste s citrónovo-paradajkovým konfitom

A tvarôžkami schovanými vnútri karfiolových "krajcov"! Neviem, z čoho som viac nadšená. Zo samotného toustu, zlepeného syrom? Z domáceho pesta, ktoré okrem kelu v sebe ukrýva "tajnú" ingredienciu? Z popraskaných restovaných paradajok ochutených sviežim nádychom citrónu? Dohodnime sa, že asi z pokrmu ako celku, pretože je naozaj nadľudský výkon vybrať jednu vec a upriamiť na ňu pozornosť. Túto úlohu nechám na vás, sami posúďte, čo vám šmakuje najviac. A potom mi dajte vedieť. 
Čo by som však mala ozrejmiť ja vám, je to čudné slovíčko konfit v nadpise. Nie som tak vzdelaná, aby som to cicala z rukáva, preto som si, ako inak, vzala na pomoc starú dobrú tetu Wiki, ale aby ste to nemuseli hľadať, poskytnem vám (vééééééľmi) voľný preklad. 
Confit pochádza z francúzskeho slova confire, ktoré v preklade znamená "konzervovať, zachovávať". Takže sa vlastne jedná o jedlo, ktoré sa pomaly a dlho varí. Táto metóda zaručuje bezpečný spôsob ako uchovať potraviny dlho požívateľné za pomoci oleja (či sirupu v sladkých jedlách) a nižšej teploty, typicky okolo 93 °C. V modernej gastronómii týmto pojmom vyjadrujeme jednoducho to, že suroviny varíme trpezlivo, dlhšie a snažíme sa nepresiahnuť bod varu vody. Ak môžem byť tak drzá, prirovnala by som to k prostému zaváraniu, ktoré poznali už naše pra-prastaré mamy. Akurát bez pohárov či plechoviek. 
Honosný názov som si požičala z receptu, ktorý mi bol inšpiráciou, avšak, čo-to som pomenila, takže vám predostriem verziu nemehla z kuchyne, ako to býva dobrým zvykom. Nedeste sa, nebudeme stáť dve storočia za sporákom, povedzme, že doba sa len zdvojnásobí. Čiže z 10 minút na 20. A to je niečo, čo dokážete prežrieť, všakže? 
Ani neviem, ako sa postupne rodil nápad na tento obed. Mala som v chladničke kel. Napadlo mi, že už dlho som chcela vyskúšať pripraviť si domáce pesto práve za použitia tejto zeleniny ako základu. Do tradičnej zelenej pasty by sa mali po správnosti pridávať píniové oriešky a parmezán, ale to je na mňa priveľký luxus, takže som sa uskromnila a ako "tajné" ingrediencie primiešala Balkánsky syr a vlašské orechy. Treba predsa využívať lokálne suroviny (haha, jasné.. preto Balkánsky syr..). 
Čo sa týka toustu, možností bolo niekoľko: socca, oblačná žemľa, nejaký chlebík z orechovej múky.. Vtom som si ale spomenula na zásobu karfiolových placiek v mrazničke a ďalej nebolo o čom debatovať, potrebujem ju postupne vyprázdňovať, pretože je naložená až nekresťansky a každým dňom mám dojem, že čochvíľa exploduje. Čím však okrem pesta karfiolový krajec naplniť? Ani tu som nemusela dlho špekulovať, posledné koliesko tvarôžkov začínalo vystrkovať rožky, tak som ho nejako musela umravniť. Naviac, poctivé bielkoviny, tým sa nebránim za žiadnych okolností. 
Posledným chýbajúcim bodom programu bola príloha. Keďže v lete fičím na vlne domácich paradajok (ak k nim mám prístup), pretože tie sú proste úžasné, snažím sa prepašovať ich kamkoľvek, aj tam, kde sa to snáď ani nedá. K tejto myšlienke sa pridružila inšpirácia spred pár dní, kedy som sa oboznámila s citrusovo-paradajkovým konfitom (z úplne iného receptu) a tramtatatáááá, epický hlavný chod bol vyvrhnutý z mora ako zázračná pena, z ktorej sa zrodila Afrodita (..takmer..). Bohyňa lásky v tomto prípade u mňa musela zaúradovať, pretože inak si svoju neskonalú lásku k tomuto chodu vysvetliť neviem. Preto ak sa aj vy chcete nechať očariť, ponorte sa do nasledujúcich riadkov!

Kelovo-bazalkové pesto s Balkánskym syrom:
  • 50 g kelu
  • hrsť bazalky
  • 20 g vlašských orechov
  • 40 g Balkánskeho syru (alebo i Fety)
  • 40 ml kvalitného oleja
  • 10 g balzamikového octu
Všetky vyššie uvedené ingrediencie umiestnime do vysokej nádoby a pomocou tyčového mixéru alebo kuchynského robota rozmixujeme na zrnitú pastu. Ak je to nutné, môžeme ju rozriediť väčším množstvom oleja alebo vodou. Mala by sa dať ľahko roztierať. 





Paradajkový konfit s citrónovou kôrou:
  • 10 ml kvalitného oleja
  • 100 g cherry paradajok
  • 1 veľkú mäsitú paradajku
  • 1 veľký strúčik cesnaku
  • ošúpanú kôru z celého citrónu
  • 1 ČL citrónovej šťavy
  • obľúbené korenie podľa chuti
  • pár vetvičiek čerstvého oregana
Do panvice s olejom vložíme mäsitú paradajku pokrájanú na mesiačiky, rozpučený cesnak a celé cherry paradajky. Ošúpanú citrónovú kôru nakrájame na tenké rezančeky a pridáme do panvice spolu so šťavou, korením a oreganom. Na malom plameni pozvoľna varíme, kým paradajka nepustí šťavu a je akoby rozvarená, cherry nie sú popraskané a celá zmes je mäkká. 


Karfiolový toust:
  • dva krajce z karfiolového cesta
  • 1 PL kelového pesta
  • 50 g (1 koliesko) tvarôžkov (tvarůžkov/syrečkov..)
Obe karfiolové placky natrieme pestom, obložíme "smradľavým syrom", priklopíme jednu druhou a vložíme do toustovača. Pozor!! Tvarôžky sa nepredstaviteľne roztekajú, treba na to myslieť. Opekáme podľa potreby. Keď je toust hotový, podávame s konfitom a servírujeme!







Najhoršie na týchto príspevkoch je, že ich publikujem takto spätne, s odstupom niekdy aj dvoch-štyroch dní. Keď si spomeniem na tú dokonalú chuť, ide ma poraziť, že sa do jedál nemôžem zahryznúť okamžite. Sú to proste muky, ktoré, ako sa zdá, reverzným spôsobom prenášam na vás. Pretože vám ich prinášam pred jedlom, sebe až po ňom. Ale mám na to ľahký liek: bežme všetci do kuchyne a chystajme ingrediencie!

piatok, 11. augusta 2017

Cuketové lodičky s tuniakom a syrovou omáčkou

.. a sušenými paradajkami! Recept na cuketové lodičky patrí k tým populárnejším na mojom blogu a vôbec sa nečudujem, je to vďačný pokrm, pomocou ktorého jednoducho a pritom zaujímavo spracujete všetky cukety, ktoré vaša záhradka vyprodukuje. Dajú sa naplniť čímkoľvek od výmyslu sveta, takže aj keby ste ich jedli každý druhý deň, nikdy to nebude to isté. Ideálne sa hodia najmä vtedy, keď máte chladničku plnú zvyškov a surovín, ktoré nutne potrebujú spracovať. Vyberiete si, čo máte po ruke, napcháte tým vnútro tejto fešandy, šupnete do rúry a hotovo, plnohodnotný obed je vykúzlený za pár minút!
Keďže moja pamäť je deravejšia než poctivý ementál, nie som si istá, či som vám už niekedy prezentovala náplň z tuniaka, ale keby aj, určite nie v takejto forme a kombinácii. Preto zbystrite pozornosť. Rybu by sme mali mať v repertoári podľa odborníkov niekoľkokrát za týždeň, preto keď to inak nejde, poslúži nám aj tá z konzervy. Potravinami, ktoré v mojom prípade kričali z preplneného regálu boli mlieko a dvoj-plesňový syr (och, mňam!). A tak sa moje mozgové kolieska roztočili závratnou rýchlosťou a ja som premýšľala, ako toto všetko skĺbiť dohromady. Vzhľadom k tomu, že máte možnosť čítať ďalší nával kecov a zbytočných riadkov, správne usudzujete, že na niečo som veru prišla. A neskromne sa musím potľapkať po pleci, závity sa posnažili a bolo z toho nadmieru chutné jedlo!
Podstatu som prezradila, v hlavnej úlohe figuruje tuniak, preliaty omáčkou z roztopeného syra, neštandardné je ale to, že som ju pridávala až po upečení. Jasné, pohodlnejšie by bolo jednoducho syr iba uložiť navrch a vložiť do rúry, nech si robí svoju prácu, ale mala som nutkanie prísť s niečím novým. Takže krok navyše nie je zbytočný, vrelo odporúčam dodržať ho.
Príjemným oživením a pridaním farby sú sušené paradajky, ktoré pchám všade, keď ich mám k dispozícii. Sú totiž chuťovo veľmi výrazné a hodia sa snáď ku všetkému. V mojom ponímaní určite. Nuž a teraz už hor sa do prípravy!
  • 1 cuketu
  • 2 PL (domácej) zmesi na pizzu (paradajkovej omáčky, kečupu)
  • 1 plechovku tuniaka vo vlastnej šťave
  • 3-4 sušené paradajky
  • 75 ml mlieka
  • 50 g syra s modrou a bielou plesňou (Sedlčanský Vltavín, ak mám byť konkrétna)
  • štipku muškátového orieška
  • obľúbené korenie
  • trochu čerstvých byliniek na ozdobu
Cuketu umyjeme, priečne rozrežeme a vydlabeme striedku. Potrieme ju omáčkou na pizzu a ochutíme korením. Do priehlbiny rovnomerne rozložíme tuniakové kúsky a pokrájané sušené paradajky. Cuketu uložíme do pekáča a pri teplote 180 °C pečieme 15-20 minút, kým nie je mäkká tak na skus. Pozor, aby nám vrch neprihorel (v prípade núdze zakryjeme alobalom). 


Medzitým pripravíme omáčku: do rajnice vlejeme mlieko, pridáme pokrájaný alebo nastrúhaný syr, ochutíme muškátovým orieškom a privedieme k varu. Varíme, kým sa syr neroztopí a zhustne na požadovanú konzistenciu. 
Hotové lodičky prelejeme omáčkou, ozdobíme bylinkami a podávame! 







Pevne verím, že tento recept brnkol na vašu citlivú strunu a podujmete sa vyskúšať ho. Tuniak a syrová omáčka k sebe dokonale pasujú, nuž a tie sušené paradajky sú síce nepovinnou zložkou, ale v podstate ich neradno vynechávať, pretože sa tak pripravíte o skvelý gurmánsky zážitok. Myslím si, že toto jedlo sa bude páčiť aj deťom, pretože lodičky sú roztomilé, slúžia ako "nádoba" na plnku, takže vám decká príliš nezašpinia všetko navôkol, jednoducho značka ideál. No nie?

štvrtok, 10. augusta 2017

Šošovicovo-pomarančovo-kelový šalát v pohári! .. s batátmi z hriankovača!

Príliš veľa výkričníkov? Nemyslím si; sú vhodné a potrebné. V tomto recepte som experimentovala hneď dvakrát. Po prvé, už dávno ma na internete zaujali obrázky rôznych šalátov, ktoré boli pre pohodlnosť prenosu napchaté do zaváracích, respektíve tak módnych Mason pohárov. Je to skutočne praktické riešenie, keď sa chystáte na cestu a bojíte sa, že by sa vám pri transporte cenný obsah nádoby mohol vysypať či rozliať. Takto máte istotu, že veko bude pevne tesné a pravdepodobnosť, že dôjde k nejakej katastrofe je minimálna. Navyše, príde mi to neskonale roztomilé. Naukladané vrstvy ingrediencií vytvárajú dokonalú mozaiku, väčšinou je to krásne farebné, proste potešenie pre oko i žalúdok. Čo viac si hladný cestovateľ môže priať?
Jedlá so sebou si síce balím každý deň do práce, ale vzhľadom k tomu, že to mám na 20 krokov, nemusím svoje nádoby príliš riešiť. Akákoľvek miska s vekom väčšinou stačí. Keď ale máte ísť niekam na dlhšie a snažíte sa zbaliť čo najúspornejšie, aby ste nemuseli trepať lodný kufor, podobné vychytávky sú žiadúce. Nevýletujem nejako často, preto keď sa mi naskytla možnosť pridružiť sa k víkendovému pobytu mimo Brno, neváhala som a čapla ju za pačesy. Ďakujem za to, bolo nám skvele! Nuž a tak nastal i okamih prípravy aspoň jedného jedla, pretože som nevedela, ako na tom budeme s časom a s prázdnym žalúdkom sa ťažko kráča a niečo rieši. Vrstvený šalát v pohári: ideálna voľba!
Hovorila som však o dvoch experimentoch. Na rozdiel od toho prvého, toto som objavila len nedávno, možno dva týždne späť, ale bolo to tak strelené, že som ho musela vykonať takmer okamžite. Na youtube som náhodou naďabila na video, kde si študenti, ktorí nemajú na internátoch k dispozícii mnoho spotrebičov, musia vystačiť s dostupnými pomôckami a tak okrem mikrovlnky, zneužiť napríklad hriankovač na niečo, na čo pôvodne vôbec nebol určený. Dajú sa v ňom "upiecť" batáty! Fakt, nekecám! Otestované, potvrdené: funguje to! Neviem, či je to rýchlejšie ako pri použití klasickej rúry, v prípade, že chcete robiť obrovskú dávku asi nie, ale ak ste aj vy v situácii, že ju nemáte k dispozícii, toto sa javí ako celkom prefíkané riešenie. Sladký zemiak stačí nakrájať na tenšie plátky, strčiť do hriankovača podobne ako krajce chleba, v troch kolách ho opekať a fanfáry, máme dokonalé batátové hrianky. Čo som nečakala, dokonca s akoby pripečenými pľuzgierami, takže to aj pekne chrumká. Neverila by som, že je to možné, keby som neskúsila na vlastnej koži. Preto aj vám radím, dajte tomu šancu a experimentujte!
  • 60 g šošovice, v suchom stave
  • 1 pomaranč
  • niekoľko listov kelu
  • 2+1 PL mrkvovej šťavy (ak nemáte, použite pomarančovú šťavu, alebo si odšťavte z čerstvého ovocia. Mala som v chladničke otvorenú mrkvovú a bolo treba ju spracovať). 
  • 1 PL oleja
  • niekoľko cherry paradajok
  • asi polku batátu
  • obľúbené korenie (u mňa teraz vyhráva na grilovanú zeleninu)
  • čerstvé bylinky
Šošovicu na noc namočíme do vody, aby napučala, na druhý deň ju zlejeme, premyjeme v novej vode a dáme variť. Keď je na skus, preložíme ju do misy, ochutíme koreninami a 2 PL mrkvovej šťavy. 
Kel zbavíme stonky, nakrájame ho na tenké rezance a vo veľkej mise zalejeme olejom a zvyškom mrkvovej šťavy. Pomocou rúk doň vmasírujeme tekutiny, aby zmäkol a bol poddajný. Nasleduje zostavenie šalátu. Buď všetko uložíme do misy, alebo vo vrstvách ukladáme do pohára. Najprv kel, potom šošovicu, pokrájané paradajky a mesiačiky pomaranča. Pred konzumáciou stačí pohárom poriadne potriasť, aby sa zložky aspoň trochu premiešali a šťava rozdistribuovala do všetkých častí. 
Ako prílohu možno zvoliť opekané batáty. Umyjeme ich, šupku ponecháme, ale dobre vydrhneme a nakrájame na plátky s hrúbkou tak 7 mm. V dávkach ich vložíme do hriankovača a na najvyššom výkone opekáme v dvoch cykloch. Potom silu uberieme na polovicu a naposledy hriankujeme. Vtedy by mali byť plátky dostatočne mäkké a na povrchu sa mali kde tu vytvoriť pľuzgiere. Samozrejme, možno ich piecť klasicky v rúre. Na záver ich potrieme olejom, ochutíme a podávame. 






Cestovná verzia v Mason pohári. Bohužiaľ pre vás, mám ho v zelenej farbe, takže cez sklo dobre nevidieť rozloženie všetkých vrstiev, ale určite si to dostatočne viete predstaviť. 



V malej separátnej miske ešte batátové hrianky a smelo sa môžeme vydať na cesty!


Pozdáva sa vám aspoň jeden z týchto nevšedných nápadov? Čo si myslíte o tých hriankach? Podujmete sa na ne? Veď keď vidím na internete, koľko jedál sa dá uvariť pomocou mikrovlnky, prečo by sme aj iný spotrebič nemohli zneužiť na iné, než pôvodné účely?
A to balenie do pohára, naozaj praktické, ak to v budúcnosti budem potrebovať, určite sa k nemu vrátim.