Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

streda, 20. septembra 2017

Pečený syrovo-paradajkový dip s artičokmi (a socca krekrami)

Koniec leta zákonite neznamená udeliť stopku všetkým oslavám v kruhu rodiny či priateľov. Len sa osadenstvo presunie zo záhrad a chalúp do vnútorných priestorov, niekam do tepla a pohodlia. Studené osviežujúce pokrmy budú nahradené hrejivými chodmi, bohatšími a nutričnejšími. A tak budeme možno potrebovať vytiahnuť z rukáva nejaké eso v podobe štartéru, medzichodu, jednohubky, proste chuťovky medzi dlhými konverzáciami, ktorá by spĺňala vyššie zmienené kritérium. Dipy a pomazánky sú vďačné v každom ročnom období, stačí im dať inú formu. trebárs vložiť ich do rúry, ohriať, jednoducho tepelne spracovať, aby v sychravom neutešenom období zahriali vnútro každého stravníka.
Tento syrový dip s paradajkovým základom vylepšený marinovanými artičokami je na takéto príležitosti ako stvorený. Tekuté bublajúce vnútro pozostávajúce zo šťavy, ktorú paradajky pustili a roztaveného syra sa náramne hodí na to, aby sme do neho lačne ponárali prílohy podľa potreby. Napríklad socca krekry zo strukovinovej múky sú dokonalým nosičom obsahu zapekacej misky. Tenké a náramne chrumkavé kúsky ochutené trochou čili a cesnaku budú neoceniteľnou stálicou vašej komory. Stačí si ich pripraviť vo väčšej dávke, nakrájať na štvorčeky či trojuholníky, aby simulovali tortilla chipsy či bežné krekry dostupné v obchodoch a potom vás možno neraz zachránia, keď na vás príde maškrtná nálada. Dajú sa jesť namiesto lupienkov pri pozeraní telky, či práve ako nástroj na naberanie dipov a pomazánok.
V každom prípade, nie je to nutnosť, len odporúčanie. Šošovicové krekry možno nahradiť zeleninou, či už čerstvou (stonkový zeler, mrkva, kaleráb..) alebo pečenou (opäť mrkva, cvikľa, petržlen..) a dokonca čipsami či krekrami z nej (zmienim napríklad >>karfiolové<<). Záleží iba na vás, pre ktorú možnosť sa rozhodnete, možno nie je na škodu pripraviť obe a nechať na hosťoch, aby sa nakŕmili tým, čo je ich žalúdku milšie.
Musela som ešte využiť poslednú várku domácich paradajok, kým sú chutné a nezameniteľné, aby bol dip neodolateľný, keďže sú základným nositeľom arómy. Doladené kopcom cesnaku a vločkami čili papriky, spárované s artičokami pre šmrnc a štruktúru, pokryté vrstvou krémového syra - takto zostavené zaujmú všetkých hladošov a zhrčia sa okolo horúcej misy ako osy na med. Ale pozor na jazyky, svoju pahltnosť by mohli horko oľutovať!
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 PL ochuteného oleja z marinovaných artičokov
  • ¼ ČL paprikových vločiek
  • niekoľko lístkov čerstvej bazalky
  • štipku soli
  • 1 hrnček cherry paradajok
  • ½ pohára marinovaných artičokov v oleji
  • 100 g krémového syra
  • socca krekry na servírovanie**
Cesnak prelisujeme a pridáme do rajnice s olejom. Ochutíme paprikovými vločkami, soľou a nasekanou bazalkou, osmažíme, kým nezačne voňať a pridáme paradajky. Na miernom plameni ich varíme, kým nepopraskajú a nepustia trochu šťavy. Celý obsah rajnice preložíme do zapekacej misky a dnu strategicky rozmiestnime artičoky. Povrch pokryjeme krémovým syrom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10 minút, kým dip nie je tekutý a vnútro buble. Podávame s krekrami a zeleninou podľa vlastného uváženia. 


**Socca krekry: 1 hrnček šošovicovej múky zmiešame s ¾-1 hrnčekom vody, ochutíme čili omáčkou  a granulovaným cesnakom a poriadne premiešame. Hmotu nalejeme na plech alebo do kruhovej formy s papierom na pečenie a nádobou pobúchame o pracovnú dosku, aby sa cesto rovnomerne rozlialo do jednej tenkej súvislej vrstvy. Vložíme ho do rúry na 15-20 minút, kým korpus nie je zlatistý a chrumkavý. Následne ho nalámeme či nakrájame na požadované tvary a skladujeme vo vodotesnej nádobe. 







Ak obľubujete podobné typy jednoduchých malých chodov, ktoré sa priebežne dajú zobať, tento bude určite podľa vášho gusta. Hrejivý, plnohodnotný, aromatický, štruktúrovaný, má všetko, po čom by vaša duša mohla prahnúť. Jediným problémom je, že ak sa neskonzumuje okamžite, bude nutné ho v nejakých intervaloch ohrievať, aby nestratil svoju tekutú konzistenciu. V každom prípade, ani stuhnutý nie je zlý len tak ho nakopiť lyžičkou na kúsok pečiva či zeleniny. Skúste!

utorok, 19. septembra 2017

Kysnuté makové buchty

Z tohto receptu mám rozporuplné pocity. Hovorím vám to na rovinu, nedržím nijaké tajnosti. V priebehu prípravy som mala miestami chuť šmariť vandlík o stenu a na všetko sa vykašľať. Na druhej strane, výsledok napokon stál za to, odmenou a zadosťučinením mi boli pochvalné vyjadrenia kolegov, ktorí si na týchto makových buchtách zgustli. Plech zlikvidovali v priebehu pár hodín. Takže som sa rozhodla, že vám o ňom dám vedieť. Ale s patričným varovaním.
Vec sa má tak, že u nás vo firme tento týždeň prebiehajú nejaké školenia zákazníka a mali sa zísť aj mimobrnenskí pracovníci. Zaumienila som si, že ich trochu poteším niečím sladkým a pečeným. Jeden z kolegov sa prednedávnom rozplýval, že zbožňuje makové buchty, čo ma priviedlo na myšlienku odkrútiť si v tomto smere premiéru a skúsiť ich.
Vyhliadla som si recept na internete, bohužiaľ, nemala som príliš šťastnú ruku, pretože s daným cestom sa mi neskutočne zle pracovalo. Neviem, kde urobili súdruhovia v NDR chybu. Možno som zle zvolila pomer múky, možno to bolo maslom, možno zlou konšteláciou Jupitera a Merkúru, ktovie. V každom prípade, cesto vykyslo celkom pekne, ale bolo suché, drobivé, pevné ako betón, musela som oproti pôvodnému receptu naviac dolievať mlieko a stále to nebolo ono. Preto som pri váľaní takmer potila krv. Nie a nie z neho dostať tenký plát, z ktorého by sa dali formovať úhľadné buchtičky. Čo zapríčinilo aj konečný počet kusov, ktoré mi vyšli. Ak by bolo cesto tenšie, dalo by sa z neho narobiť viac menších úhľadných guliek a zaplnili by tak celý plech. Bohužiaľ, bojovala som s ním všetkými možnými spôsobmi, ktoré mi napadli: jednotlivé vykrojené kolieska ešte samostatne vaľkala, naťahovala rukami, morila sa s nimi takmer k smrti. Dobre, možno trochu preháňam, ale fakt som sa zapotila. Preto ak máte doma po ruke klenot z babičkinej kuchyne, na ktorý nedáte dopustiť, smelo po ňom siahnite, chybu neurobíte.
Čo sa samotnej náplne týka, musela som opäť trochu improvizovať. Nezohnala som mletý mak, preto som si vyrobila vlastný, rovnako ako práškový cukor, ktorý do plnky patrí. Naozaj nie je nič jednoduchšie, celý mak aj kryštálový cukor prehnať mlynčekom na kávu a máme požadovanú štruktúru. Sladká bola údajne dosť, tak akurát, takže tu by som pomery nemenila. Horšie je to s množstvom. Na môj necelý plech to vyšlo na chlp, preto neviem, či by náhodou nejaký kus nechýbal. Možno ani nie, pretože pri tenšom ceste by som bola nútená pchať dnu útlejšie kopčeky, aby sa buchtička nepretrhla. V každom prípade, situácia sa dá vyriešiť jednoducho: ak by nám k dispozícii ostalo prázdne cesto, naplňme ho trebárs slivkovým lekvárom alebo orechovou plnkou a napokon, dá sa dorobiť naviac i maková. To už nechám vo vašej réžii.
Na záver si dovolím zdôrazniť, že napriek tomu, ako som sa v predchádzajúcich riadkoch sťažovala, výsledok zožal úspech. Jednotlivé buchtičky sa upiekli do zlatista, boli prešpikované náplňou, takže nehrozilo, že by boli príliš suché, jedna od druhej sa krásne odtŕhali a hoci na povrchu trochu chrumkavé, vnútri boli príjemne mäkké. Och a áno, keďže som poriadne trafená, aj napriek tomu, že som mala celého pečenia plné zuby, bola som natoľko akčná, že som z niekoľkých kúskov vytvorila roztomilých medvedíkov - z guľôčok cesta vytvorila malé ušká a po upečení a vychladnutí domaľovala roztopenou čokoládou tvár. Ale to je len dobrovoľný krok naviac, ktorý by mohli oceniť najmä naši najmenší.

Cesto:
  • 20 g čerstvého droždia
  • 150 - 200 ml mlieka (pôvodný recept uvádzal iba 100 ml, musela som dolievať a stále sa mi zdalo málo)
  • 50 g cukru
  • 500 g múky (dala som 300 g polohrubej, 200 g hladkej ⇒ možno zlý pomer?)
  • 60 g masla (Hera)
  • 1 žĺtok (bielko si ponecháme na potretie)
  • štipku soli
Plnka:
  • 150 g mletého maku
  • 100 práškového cukru
  • 1 balíček vanilkového cukru
  • 100 ml mlieka
  • ½ ČL rumovej arómy
Do vlažného mlieka rozdrobíme čerstvé droždie a pridáme kryštálový cukor. Necháme 15 minút odstáť, kým vzíde kvások. Medzitým do veľkej misy preosejeme múku so štipkou soli. Dnu nalejeme aktivovaný kvások, roztopené maslo a vyklepneme žĺtok. Rukami vypracujeme hladké a pružné cesto, ktoré sa poľahky bude odliepať od stien nádoby. Podľa potreby prilejeme mlieko (alebo dosypeme múku), ak sa nám zdá, že niečo z toho potrebuje. Misu prikryjeme utierkou a necháme na teplom mieste kysnúť minimálne hodinu, kým nezdvojnásobí svoj objem.


Kým čakáme, pustíme sa do náplne: Do rajnice nasypeme mletý mak, práškový a vanilkový cukor. Vlejeme mlieko a pár kvapiek rumovej arómy. Rajnicu postavíme na sporák a varíme, kým zmes nevrie a nevytvorí hustú kompaktnú hmotu. Necháme ju vychladnúť, aby bola pripravená na plnenie.
Vykysnuté cesto naposledy prehnetieme, uložíme na pracovnú dosku a vyvaľkáme na tenký obdĺžnik. Vykrajujeme z neho kolieska (pomocou formičky či pohára vhodnej veľkosti) a doprostred každého posadíme kôpku makovej náplne. Cesto zabalíme do mešca, vyformujeme malú guľôčku a spojom nadol uložíme do vopred pripraveného, maslom vytretého a pomúčeného plechu. Buchty ukladáme tesne vedľa seba, aby sa dotýkali. Naplníme celý plech a povrch potrieme zvyšným bielkom. Ak chceme, z odrezkov cesta môžeme vyformovať malé loptičky, ktoré položíme navrch buchty, aby simulovali medvedie ušká.


Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatistý a chrumkavý. Buchty necháme vychladnúť a potom im rozpustenou čokoládou pomocou špajdle nakreslíme oči a papuľku. Alternatívne posypeme práškovým cukrom a podávame.








U nás doma mak nikdy nefičal, otec ho nemal rád a preto z neho maminka nikdy rôzne dobroty nepripravovala. Preto nemáme nejaký osvedčený domáci recept, ktorého by som sa mohla držať. Tie internetové sú niekedy dosť riskantné, ale toto bolo prvýkrát, čo sa mi stalo, že som bola celkom nespokojná. Už som robila niekoľko výtvorov z kysnutého cesta, ktoré dopadli na výbornú, preto do budúcnosti radšej siahnem po niektorom z nich. Neviem, nechcem recept zhadzovať, je možné, dokonca veľmi pravdepodobné, že chyba sa stala u mňa a niečo som pokazila. Nebolo by to nič výnimočné. Ale neberte to tak, že sa vás snažím odradiť, práve naopak, tým, že buchty nakoniec skončili ako HIT vás nabádam, aby ste sa pustili do pečenia. Pretože údajne boli výborné, extrémne makové, sladučké a mäkké. Hlavne hneď po upečení. Viete, ako je to s kysnutým cestom - po pár dňoch má tendenciu vysychať. Ale tomu ľahko zabránime, ak mu nedovolíme, aby tak dlho stálo bez dotknutia. 
A ak sa podujmete na tvorenie a dáte buchtám podobu medvedíkov, máte u mňa 10 plusových bodov! V tom prípade si poprosím ilustračné fotky, veľmi by ma potešili!

pondelok, 18. septembra 2017

Syrom plnený baklažán vo vajci v chia syrovom obale

Trochu krkolomný názov, ale čo už so mnou, keď som do neho chcela vložiť všetko podstatné? Aby ste hneď vedeli, o akú delikatesu sa jedná. Veď uznajte, znie to báječne: baklažán naplnený syrom, vykúpaný vo vajíčku, ale nie tak ledajakom - s ďalším prídavkom syra a ochutenom chia a sezamom, na panvici osmažený do chrumkava.. Zbiehajú sa vám sliny? Dobre, lebo mne áno, keď to tak píšem.
Možno by sa mohlo zdať, že keď sa niekde objaví baklažán, som trochu premotivovaná a príliš nadšená. Ale má to svoje dôvody. Baklažán vo vajci som už pripravovala predtým v >>tomto recepte<<, keď som sa pokúsila zrekonštruovať nesmrteľnú klasiku používajúcu chlieb. A výsledok dopadol nad očakávanie, lahodné vláčne a mäkké vnútro, chrumkavý povrch, všetko tak ako u tradičného vaječného chleba očakávate. Akurát lepšie, plnohodnotnejšie, o chĺpok zdravšie.
Druhá záležitosť, momentálne zamestnávajúca moje zmysly, je práve návrat k pokrmom z detstva, ktoré sa snažím transformovať do modernejšej a zaujímavejšej verzie. Ostatne, mohli ste to postrehnúť už v tomto príspevku na >>bačovské hrianky<<. Baklažán ako náhrada pečiva je úžasná "vychytávka", ba dovolím si tvrdiť, že je ešte lepší, než originál. Má zaujímavú schopnosť do dužiny nasať všetko ako špongia, takže preberie všetky arómy, ktoré k nemu pridáte.
Teraz teda detailnejšie. Upečené plátky čoby moje krajce som obložila syrom s modrou plesňou, pretože tie ja teda môžem. Takýto sendvič som ponorila do vaječnej zmesi, ale nejednalo sa len o prosté rozšľahané vajce. Nie, nie, cestíčko tvoril ešte postrúhaný tvrdý syr a pochutiny, ktoré sa údajne bežne pridávajú na povrch amerických "bagelov". Je to granulovaný cesnak, sezamové semienka a mak, ktorý som ale v tomto prípade nahradila chia semienkami. Opticky totožné, ale podstatou trochu iné. Možno dokonca lepšie. Tak, na záver celú túto záležitosť hodiť na panvicu, z oboch strán opiecť, nech je kôrka náramne chrumkavá a syr vnútri tekutý a neodolateľný. Proste chod ako zo sna. Momentálne sa umiestnil na prvej priečke jedál pripravovaných v priebehu posledných niekoľkých mesiacov. Navyše si myslím, že bude patriť do rebríčka TOP 10 pokrmov vôbec. Čo je už dostatočne dobrý argument na to, aby ste si ho pripravili a otestovali na vlastnej koži.

Cestíčko:
  • 1 vajce
  • 20 g tvrdého syra na strúhanie (eidam s príchuťou bazalky a sušených paradajok)
  • 1 ČL sezamu
  • 1 ČL chia semienok
  • ½ ČL granulovaného cesnaku
Sendvič:
  • 4 plátky baklažánu
  • trochu oleja
  • štipku soli
  • 40 g syra s modrou plesňou (rival, niva, gorgonzola..)
Baklažán nakrájame na plátky s hrúbkou tak 1 cm, osolíme a necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horkastá tekutina. Odsajeme ju kuchynskou utierkou, pokropíme olejom a plátky rozložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút. 
V miske rozšľaháme vajce, pridáme strúhaný syr, chia, sezam a cesnak. Poriadne premiešame. 


Hotový baklažán obložíme kúskami modrého syra, priklopíme ako sendvič a namočíme zo všetkých strán do cestíčka. Uistíme sa, že sa na povrch prichytili aj syrové vlákna. V horúcej panvici sendviče z oboch strán osmažíme, kým povrch nie je zlatistý. (Ak nám ostal zvyšok vaječnej zmesi, tiež ju opečieme ako placky). Servírujeme s čerstvou zeleninou a konzumujeme ešte teplé, kým je vnútro tekuté. 









Niekedy som síce ukecaná viac než by bolo vhodné, ale v tomto prípade mi takmer dochádzajú slová. Neviem vám dostatočne dobre priblížiť, aký famózny je tento recept. stretáva sa v ňom všetko, čo zbožňujem: baklažán, syry, vajíčko; chrumkavo - hodvábna konzistencia, roztavená gorgonzola. Úroveň nadšenia je niekde v stratosfére a ešte dlho sa pri pomyslení na tento obed budem blažene usmievať. Ale riešenie je jednoduché! Len si to nepredstavovať a okamžite pripraviť. Čo, napokon, radím aj vám. 

piatok, 15. septembra 2017

Buchty/guľky z keto cesta (arašidovej múky) plnené tekvicou a syrom s modrou plesňou

Leto nám nadobro skončilo a mne tak neostáva nič iné, len zatlačiť horúcu slzu a túžobne naň spomínať. V každom prípade, kde jedna vec končí, druhá začína a tak máme pred sebou ďalšie ročné obdobie, ktoré má takisto čo ponúknuť. Milované tekvice, dobrý deň, rada vás opäť vidím! Táto krásne sfarbená zelenina patrí medzi tie plodiny, ktoré vyslovene hrejú na duši i v žalúdku a náramne sa hodia do pochmúrnych sivých daždivých dní, ktoré nás momentálne sprevádzajú.
Ako je u mňa zvykom, ak si nájdem nejakého obľúbenca, som schopná prepašovať ho kamkoľvek (čudujem sa, že nie aj do postele) a preto som už dávno mala v pláne Hokkaido využiť ako náplň do nejakého cesta. Nuž, nejakého. Nie hocijakého. Ale do takzvaného keto cesta, v angličtine známeho aj pod pojmom fathead, čo je mimochodom v preklade veľmi vtipné pomenovanie, pretože znamená "zabednenec". Už ste mali možnosť stretnúť sa s ním na mojom blogu v >>tomto príspevku<< na slimáky  a aj >>šunkovo-syrové rolky<< z arašidovej múky. Tá je použitá aj v tomto recepte, ale zvolené syry tvoriace jeho základ, sa viac blížia originálu, ktorý je tak populárny v keto komunite.
Nebudem sa už po neviem koľký raz opakovať a ospevovať, aká úžasná je táto múka z burských orieškov, ak sa chcete nechať zlanáriť, odporúčam nakuknúť do vyššie zmieňovaných článkov a úplne jej prepadnúť. I výsledné cesto je geniálne, možno trochu chúlostivé na spracovanie, pretože treba presne odhadnúť vyrovnaný pomer surovín tak, aby nebolo ani príliš lepkavé, ani tuhé a nepoddajné. Ale chce to cvik a trpezlivosť, za námahu to stojí, pretože potom vám budú odmenou rôzne dobroty, o ktorých by sa vám predtým ani nesnívalo, ak z nejakých dôvodov dodržujete stav ketózy (či iný nízko sacharidový životný štýl).
Čo sa samotnej náplne týka, nie je príliš komplikovaná, ba dalo by sa povedať, že až primitívna, pretože obsahuje iba dve ingrediencie. Upečenú rozpučenú tekvicu a kúsky chuťovo výrazného syra s modrou plesňou. Túto kombináciu mám veľmi rada a preto bolo iba otázkou času, kedy sa už konečne podujmem na akciu. Môžem si len tĺcť hlavu o stenu, že mi to trvalo tak dlho, pretože som bola ukrátená o neskutočnú dobrotu. Ale mám na to akési ospravedlnenie: chcelo to najprv objaviť správne cesto, čo si konečne odškrtávam po niekoľkých rokoch zo zoznamu. Buchty, bochníčky, či guľky, volajme ich ako chceme, sú na povrchu náramne chrumkavé, ale vnútri vláčne, hodvábne a jemné vďaka tomu, že sa okamžite zahryznete do náplne. Najlepšej konzistencie je práve vtedy, keď je ešte teplá - buď guľky vytiahneme priamo z rúry alebo ich neskôr ohrejeme. Jasné, s čistým svedomím ich odporúčam jesť aj studené, za pochodu, pretože sú na to ako stvorené. Ľahko prenosné a skladovateľné, nezašpiníme sa, ani keď ich budeme jesť rukami, ideálne vziať si ich mimo domova. Na druhej strane, ak môžem dobre poradiť, zvoľte radšej teplú verziu, aby ste si vychutnali lahodné tekuté vnútro zapríčinené roztaveným syrom.
  • 80 g tvrdého syra na strúhanie - napríklad eidam alebo gouda
  • 50 g arašidovej (alebo inej orechovej) múky
  • 1 vajce
  • 2 PL krémového syra
  • štipku obľúbeného korenia alebo byliniek
  • 1 ČL granulovaného cesnaku
  • Náplň:
    • ¼ tekvice Hokkaido
    • 1 ČL škorice
    • trochu granulovaného cesnaku
    • plátok masla
    • 40-50 g syra s modrou plesňou (gorgonzola, niva..)
Najprv očistíme tekvicu, pokrájame ju na kocky a rozsypeme na plech s papierom na pečenie. Ochutíme škoricou a cesnakom, obložíme maslom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na 15 minút, kým nie je mäkká. Preložíme ju do nádoby a roztlačíme vidličkou. 
Do misy vhodnej na ohrev v mikrovlnke nastrúhame tvrdý syr a pridáme krémový syr. Ohrievame najprv 30 s, syry vyberieme a premiešame. Prisypeme múku a vložíme späť do mikrovlnky. Ohrievame ďalšiu minútu v niekoľkých intervaloch a premiešavame, nech sa nič nepripečie. Takto postupujeme, kým nedostaneme hutné, ale kompaktné cesto. Do misky vyklepneme vajce, ochutíme cesnakom a koreninami a dobre spracujeme na jednoliatu hmotu. Ak je príliš lepkavá, pridáme malé množstvo múky, ale opatrne, radšej cesto na pár minút uložíme do chladničky. Ak je, naopak, príliš tuhé, ešte raz ho ohrejeme v mikrovlnke.  


Hmotu položíme na plech s papierom na pečenie, prikryjeme ho druhým hárkom a pomocou valčeka alebo rúk roztlačíme do pol centimetra hrubého obdĺžnika. Ten nakrájame na 8 rovnakých štvorcov a do stredu každého uložíme malú kôpku rozpučenej tekvice. Priložíme kúsok nakrájaného modrého syra a štvorec opatrne zabalíme do tvaru guľky. Pracujeme rýchlo, pretože cesto má tendenciu sa ohrievať a viac lepiť. Ak je to nutné, prsty si namažeme olejom, uľahčí to prácu. Jednotlivé buchtičky necháme na jednom z pečiacich papierov a vložíme ich do rúry, ktorú už máme zapnutú od pečenia tekvice. Pečieme 15 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé.







Som nadšená, ako famózne nakoniec vyšli! Na jednej strane sú zvonka nádherne chrumkavé, no potom vás čaká krémové vnútro, ktoré sa priam rozpúšťa na jazyku. Chuť je vyvážená a všetky zložky spolu ideálne korešpondujú: sladkastá tekvica s orechovou múkou, nezameniteľný plesňový syr, náznak cesnaku a aróma škorice - nedajú sa nemilovať! Naozaj, nepreháňam, je to jeden z tých receptov, kedy harmóniu vytvára nielen chuť, ale aj štruktúra. Chrumkavé s krémovým, to uspokojí všetkých nerozhodných. Ja som do buchtičiek blázon a neviem prestať na ne myslieť. Takže ako malú radu na záver vám odporúčam upiecť rovno dvojitú dávku. Pre istotu..

štvrtok, 14. septembra 2017

Stejky z panenky so smotanovou pesto dubákovou omáčkou

Mäsožravci, zbystrite pozornosť, tento príspevok sa vám bude páčiť! I keď hlavnú vlnu nadšenia zrejme zožne fenomenálna omáčka, ktorú som k nemu pripravila, nie stejky samotné. Pretože tie sú jednoduché ako facka, menej komplikované než povedať smotanová omáčka so sušenými dubákmi a domácim kelovým pestom. No neznie to lákavo? Nespustil sa vám práve náhodou pavlovov reflex? Mne áno a to už len pri procese, keď som si celý výtvor predstavovala v hlave.
Podnetov k zrodu bolo niekoľko, primárne však naplnenie predsavzatia, že do jedálnička musím zaraďovať viac mäsových výrobkov. Kvalitné bielkoviny treba naháňať aj z iných zdrojov, než syra a jogurtov, hoci ich konzumujem na kvantá. V kombinácii so smotanou na šľahanie ich získame ešte o niečo viac.
Druhou kľúčovou surovinou je >>kelové pesto<< z vlastnej dielne. Neskromne musím konštatovať, že je také skvelé, že ho pchám úplne do všetkého. Je výrazné, takže ho nepotrebujete mnoho, no dostatočne ozvláštni každý pokrm, naviac nám dlho vydrží. Ale vlastne ani nie, ak si nájdeme akúkoľvek príležitosť na to siahnuť do pohárika (a potajomky ho ujedať len tak lyžičkou..).
Hviezdou číslo tri sú doma poctivo nasušené dubáky (ešte z minuloročnej sezóny). Omáčke dodajú neštandardnú zemitú arómu, čo je, samozrejme, len a len plus a milovníci húb ju určite ocenia. Dubáky sú dubáky a nemožno ich ničím nahradiť, kam sa hrabú šampiňóny. Avšak, ak nepatríte k tým šťastlivcom, čo ich majú k dispozícii, berte to ako možnú alternatívnu, bohužiaľ s faktom, že to už nebude "to pravé orechové", v tomto prípade dubákové.
Bravčovú panenku nie je potrebné nijako špeciálne ochucovať, túto úlohu na seba prevezme práve správne krémová omáčka, takže im postačí len pár minút v panvici a expresné zhotovenie je na svete. Ak by ste mali tendenciu sa vyhovárať na nedostatok času, v tomto prípade veľmi neobstojíte, pretože príprava mäsa i omáčky je blesková. Preto si budete musieť pripustiť, že ak vám niečo bráni vo varení, je to len neprekonateľná lenivosť. Ale dúfam, že toto nikomu nehrozí, veď keď sa stretnú stejky z panenky, smotanová omáčka, dubáky a pesto v jednej vete, je to dostatočnou motiváciou na prekonanie nechuti z práce.
  • 1 kus bravčovej panenky (taký ten šál alebo ako ho nazvať)
  • trochu oleja
  • soľ, údenú papriku a korenie 4 farieb podľa potreby
  • Omáčka:
    • 200 ml 31% smotany na šľahanie
    • 2 PL domáceho >>kelového pesta<< 
    • 2 hrste sušených dubákov
    • 1 ČL dubákového korenia
    • štipku soli, granulovaného cesnaku a korenia 4 farieb
Sušené hríby zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť. Panenku zbavíme blán a nakrájame na stejky s hrúbkou asi 1 cm. Pomocou dlane ich roztlačíme na väčší plátok, ale v žiadnom prípade neklepeme! Ochutíme ich soľou, korením a paprikou a na kvapke oleja v panvici z oboch strán krátko opečieme. 


Mäso preložíme na tanier a do panvice s výpekom pridáme pesto. Necháme ho rozpustiť a doplníme dubákmi, ktoré sme precedili z tekutiny. Premiešame, aby sa hríby obalili zmesou a zalejeme smotanou. Posypeme dubákovým korením, soľou, cesnakom a korením 4 farieb. Privedieme k varu a necháme bublať, kým sa omáčka nezredukuje. Jej konzistencia je akurát, keď sa po premiešaní vareškou vytvoria "stabilné cestičky". 
Stejky uložíme na tanier, prelejeme bohatou dávkou omáčky a podávame napríklad s čerstvou zeleninou alebo prílohou podľa vlastného uváženia. 






Ak už teraz premýšľate nad víkendovým obedom, zaraďte do svojho plánu prípravu týchto stejkov s omáčkou. Garantujem vám, že všetci rodinní príslušníci budú spokojní a vychvália vaše kulinárske umenie do nebies. Čo na tom, že v skutočnosti sa nejako výrazne nenadriete, to nech ostane len vašim tajomstvom a budete sa môcť nenápadne usmievať popod fúzy. V prípade, že zástup hladných krkov za stolom z nejakých nepochopiteľných príčin hubám nefandí, i tak ich nevynechávajte, poučte ich, že kúsky dubákov stačí vybrať na kraj taniera (zostane pre vás). Do omáčky rozhodne patria, pretože jej udelia nezameniteľnú arómu. 

streda, 13. septembra 2017

Bačovské hrianky z bieleho baklažánu

Moje myšlienkové pochody sú nepochopiteľné. A nevystopovateľné. Neviem, čo sa mi predtým prisnilo, ale jedno krásne ráno som sa zobudila s veľmi konkrétnym obrázkom pred očami. Bačovské hrianky! Poznáte ich? Dobrota z detstva, ktorú nám mamina pripravila väčšinou niektorý víkendový večer. Hrianky opekané na prehistorickej platničke, na nich poctivá kôpka praženice s cibuľkou, všetko pokryté vrstvou strúhaného syra a krátko ohriate v rúre, aby sa rozpustil. S Hell sme na záver na vrch napatlali takmer pol fľašky domáceho kečupu a nemohli sme sa, prepáčte za výraz, dožrať.
S úsmevom na perách pri tejto spomienke sa v mojom mozgu začal rodiť plán. Určite to ide aj inak, trochu zdravšie, ale nemenej chutne. Viete, že mám úchylku tradičné domáce a osvedčené recepty prerábať na modernejšie a inovatívnejšie alternatívy. Ani tento nakoniec nebol výnimkou a tak vám môžem predostrieť, na čo som prišla.
Hriankovým základom v tomto prípade miesto obyčajného krajca pečiva poslúžil pečený biely baklažán. Veď on ten narezaný plátok svojím spôsobom ako ovál chleba dokonca (pri väčšej predstavivosti) aj vypadá. Ale potom je to už klasika. Mohla som síce siahnuť po kečupe, ale vzhľadom k faktu, že v chladničke som mala otvorený pohár domácej zmesi na pizzu, použila som tú, ktorá je možno ešte o niečo lepšia. Praženica s cibuľkou je povinná, rovnako ako aj tvrdý syr, takého typu, ktorý sa dobre taví. A tým máme k dispozícii všetko potrebné na zostavenie tejto trochu nostalgickej záležitosti.
Páni moji, neviem dostatočne popísať ako som si pochutila. Hodvábny plátok bieleho pečeného baklažánu je skvelým nosičom miešaných vajec, ktoré je možné pripraviť si presne tak, ako ich zbožňujeme. Takže s akýmikoľvek prídavkami, koreninami, bylinkami, a v akejkoľvek konzistencii. Nezabúdajme však, že ešte pôjdu na krátko do rúry, takže by som ich úplne neprepekala, nech nakoniec nie sú suché. Syr tiež zvoľte nejaký chuťovo výrazný, pridá tomu ten správny šmrnc. Napríklad mne sa v chladničke objavila gouda s príchuťou bazalky a sušených paradajok, takže lahodný bonus zaručený. No a na záver neostáva nič iné, iba neskromnú porciu naložiť na tanier, prihodiť čerstvú zeleninu - lebo vitamíny treba naháňať a pustiť sa bez výčitiek do toho!
  • 1 malý biely baklažán (vhodný je aj obyčajný tmavofialový)
  • 1 -2 PL zmesi na pizzu (kečupu)
  • 1 vajce
  • ½ cibule
  • trochu soli a korenia
  • 1 ČL oleja
  • 40-50 g tvrdého syra vhodného na strúhanie
Baklažán po dĺžke nakrájame na hrubšie plátky a posypeme ich soľou. Necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju servítkou a baklažán rozložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkký. 
Medzitým pripravíme praženicu. V panvici na troche oleja osmažíme na malé kocky nakrájanú cibuľu, pridáme vajce a minútku-dve miešame, kým bielko nespevnie. Ochutíme koreninami a bylinkami podľa ľubovôle. 
Jednotlivé baklažánové ovály potrieme zmesou na pizzu/kečupom, rovnomerne na ne rozložíme vrstvu vajíčok a posypeme syrom. Vložíme späť do rúry a dopekáme 3-5 minút, kým povrch nie je zlatistý a syr roztavený. Podávame posypané s bylinkami, čerstvou zeleninou a trebárs extra porciou kečupu. 








Určite mi dajte vedieť, či bačovské hrianky poznáte a ak áno, či ste ich mali radi a je to len záležitosť, ako by som to pomenovala.. "minulého režimu" alebo prežili aj do dnešnej doby, kedy kuchyňa vypadá trochu inak. Poznáte ich napríklad pod iným názvom? Alebo pod rovnakým, len pripravované inak? Som neuveriteľne zvedavá, píšte, informujte ma, rozšírte moje obzory! Odmenou nech vám je tento jednoduchý, lahodný a trochu "zdravší" recept.