Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

štvrtok, 16. novembra 2017

Tipy na Bento Box obedy: Monbento edícia

Nie je každý deň nedeľa, ako sa hovorí, nie každý deň ide všetko podľa plánu, trebárs chýba energia, znesie sa na vás choroba, vyskytnú sa nepredvídateľné udalosti a zistíte, že nemáte čas na nič, nieto ešte vyvárať delikatesy v kuchyni. Aby som predišla týmto stavom snažím sa pripravovať si veľkú väčšinu obedov do práce už cez víkend a priebežne ich počas týždňa vyťahovať z chladničky. Proste vytiahnuť prenosnú misku, nahádzať dnu všetko, čo je k dispozícii a viac sa nestarať, nestrachovať.
Ak patríte medzi tých, čo sa stravujú po vlastnej osi, rozumej: nevyužívajú jedálne či reštaurácie, prípadne donášky, určite poznajú ten stav v kuchynských linkách: všade samá miska, krabička škatuľka, nádoba.. niet sa kam hnúť a stále máte pocit, že vám presne nejaký tvar, rozmer, veľkosť chýba. Áno, kontajnerov nikdy nie je dosť. A tak, keď sa mi naskytla možnosť z druhej ruky za výrazne nižšiu cenu splašiť nádhernú japonskú dizajnovú záležitosť od firmy Monbento, neváhala som ani sekundu! Do oka mi padli už dávno, ale vždy som len s ľútosťou zatlačila slzu, veď ako hovorím, riadov miliarda a pol a peniaze radšej obetujem na to jedlo samotné. Ale podľahla som. A tak moju kabelku už pár týždňov okupuje táto nádherne mentolová fešanda, ktorú si neviem vynachváliť.
Prinášam vám teda niekoľko tipov, čím si svoje škatuľky môžete naplniť, nemusia to byť hneď Monbento obedové boxy, pokojne si vystačíte s plastovou nádobkou z Ikey (veď ani na tie nedám dopustiť).
Mimochodom, všímavejším čitateľom možno neunikla malá zmena v ľavom stĺpci na stránke blogu. Už nejaký ten piatok "som Insta!", kde máte možnosť podobné obrázky vidieť častejšie, nevynímajúc klasické raňajkové misky, ktoré vám (viac či menej) pravidelne ponúkam v súhrnoch Bleskoviek z kuchyne. Takže ak by ste mali záujem vidieť viac zo zákulisia Nemehla v kuchyni, určite sa pozrite na môj instagramový účet. Hľadajte @butterfingers_in_the_kitchen alebo rovno kliknite vľavo na Follow. Preto sa zamýšľam nad tým, či bude mať vôbec zmysel udržiavať rubriku Bleskoviek, ak si už všetko prezriete v predstihu. Na druhej strane, nie všetkým bude asi po chuti visieť ešte na ďalších sociálnych sieťach, takže ju pravdepodobne zachovám. V každom prípade, napíšte mi na to svoj názor! Ale prejdime už k jednotlivým inšpiráciám..

Mrkvový "perkelt" na cibuli, cottage cheese, šalát a pre chrumkavé spestrenie tekvicové jadierka a kokosové čipsy.


Pečená kapusta Pak Choi a brokolica, reďkovky, paradajka a camembert. 


Túto kombináciu ste mohli zahliadnuť už v príspevku spred pár dní na >>sladký raňajkový batát s ovocím<<, ale to bolo jedno tak famózne bento, že som si neodpustila ho trochu pripomenúť. V osobitnej nádobe figurovali ešte baklažánové sendviče s paštétou, takže šup-šup, klikajte na odkaz a kochajte sa.


Opäť Pak Choi a brokolica - tento raz vo varenom prevedení, klíčky Mungo fazule, reďkovky a nejaký ten camembert. 


A malá upútavka na nasledujúci recept: tekvicovo kelový šalát s koreneným cícerom, avokádom, paradajkou a plátkom citrónu. V miske pekne oddelene, počas konzumácie všetko zmiešať dohromady a degustovať! 


Na záver prihodím ešte oficiálne fotky Monbento obedových boxov, aby ste mali predstavu: je dvojposchodový, obsahuje dva uzávery na jednotlivé misky, veko a odnímateľnú nádobku trebárs na omáčku. Plus praktickú gumičku, ktorá všetko drží pohromade. 



Ocenili by ste viac takýchto príspevkov s malými tipmi na "cestovné jedlá"? Už predtým som sa o niečo podobné pokúšala, myslím, že tak rok (či dva) dozadu, ale akosi som sa potom dostala do fázy, kedy mi prišlo užitočnejšie prispievať len celými receptami. Dajte mi vedieť, čo si o tom myslíte, budem vďačná za akúkoľvek spätnú väzbu! Konštruktívna kritika rovnako vítaná, ak nie viac. 
A ak navyše zablúdite na môj Instagram, budem sa vznášať od šťastia a vašu snahu určite nenechám bez povšimnutia! Ďakujem a pekný deň. 

streda, 15. novembra 2017

Extra krémové špagety (z tekvice) s cibuľovými krúžkami a mrkvou

Sprvu som si to ani neuvedomila, ale dnes máme opäť tekvicový recept. Popravde, ja ho tak však príliš nevnímam, pretože sa jedná o špeciálny druh: špagetovú, ktorá sa rozhodne viac podobá na cestoviny, než na zeleninu. Tvarom určite, chuťou a štruktúrou už tak nie, ale to je na tom to čarovné a príjemné. Ak máte už plné zuby pšeničnej či inej obilninovej klasiky, siahnite práve po tejto žlto-oranžovej verzii a neoľutujete.
Mám pocit, že špagetová tekvica je výrazne nedocenená. Nevenuje sa jej toľko pozornosti, ako Hokkaido či maslovej sestre. Čo je škoda, pretože si myslím, že si to zaslúži minimálne rovnako. Je to taký milujem/nenávidím vzťah, ak mi rozumiete. Buď sa jej neviete nasýtiť alebo jej, naopak, vôbec prísť na meno. Ja som evidentne skupina A. Zato moja mamka.. Predpokladala by som, že pri tom, aké spoločné chute máme a že väčšina experimentov, ktoré jej predostriem alebo aspoň si ich prezrie na blogu, ju zaujme a bude podľa gusta. Kedysi dávno som však doma pripravovala špagety s domácou Marinara omáčkou a priznala sa, že ich nemohla zjesť. Vraj sa jej hnusili. Nutné podotknúť, že ich jedla až na druhý deň, prihrievané v mikrovlnke - to mohlo kompletne zmeniť chuť a štruktúru. Po druhé, len Marinara omáčka možno nebola dostatočným doplnkom, ktorý by nadchol.
V dnešnom recepte táto situácia určite nehrozí. Omáčka a prísady sú jednoznačne výborne vyladené, je super krémová a hutná, bohatá a poskytne všetko, čo by si maškrtný jazyk mohol žiadať.
Základom je korenená pečená mrkva, obohacujúca pokrm o sladkasté tóny s nádychom údenej papriky a chrumkavým povrchom. Výrazne netradičným prvkom sú smažené krúžky červenej cibule, ktorá nielenže rozbije misku farbou, ale vnesie ráznosť do inak možno obyčajného jedla. Sú obalené v zmesi kuchynskej sódy a kypriaceho prášku, aby sa pri opekaní úplne nerozpadli a zachovala sa ich krehkosť. I pri tomto procese však mali možnosť trochu pustiť šťavu, ktorá na nich vytvorila tenkú "karamelovú" vrstvu.
Najpodstatnejšou zložkou každých špagiet je podľa mňa omáčka. V obľúbenosti sa medzi sebou bijú hlavne dva druhy: tradičná červená paradajková a biela smotanová. Môj vzťah ku všetkému syrovému nie je tajomstvom, idem sa za ním zblázniť, takže favorit bol jasný - napumpovať do misy čo najviac tekutého "zlata" a krochkať spokojnosťou 🐷🐷. Pritom nie je nad čím špekulovať a vyvárať kotlíky zázračných odvarov. Stačí dnu primiešať nehorázne množstvo dobre rozpustného syra, ideálne krémového = cream cheese, zamiešať a teplá zelenina sa postará o to, aby sa všetky špagety do posledného vlákna obalili touto dobrotou. Rezance z tekvice totiž nie sú suché a ich vlhkosť zabezpečí, že omáčka bude práve tak akurát riedka, aby sme nemuseli dnu prilievať trebárs ešte mlieko naviac. Ale na druhej strane, ak by vám to nestačilo, prosím, nikomu nezakazujem!
Nuž.. poslednou vecou pred zoznamom a postupom je zmieniť, že pôvodne som mala v pláne pridať dnu ešte hrášok. Lenže skleróza očividne začína postihovať čoraz mladšie ročníky ľudí a tak som úplne zabudla. Ľutujem to, pretože si myslím, že by to pokrm vylepšilo jednak o chuť a štruktúru, na druhej strane by to pridalo ešte zelenú farbu, ktorá by sa dnu náramne hodila. Bohužiaľ, s hrôzou som si to uvedomila až keď som dojedala posledné sústo.. Nevadí, vám to hovorím v správnom okamihu, preto nebuďte lamy ako ja a dajte ho dnu!
  • časť špagetovej tekvice
  • zmes korenia na grilovanú zeleninu, granulovaného cesnaku, mletej papriky a muškátového orieška
  • trochu oleja
  • 1 veľkú mrkvu
  • 2 ČL balzamikového octu
  • 2 ČL sójovej omáčky
  • 1 červenú cibuľu
  • 1 ČL sódy bikarbóny
  • 1 ČL kypriaceho prášku
  • niekoľko strúčikov cesnaku v šupke
  • hrsť hrášku!!
  • 75-100 g krémového syra
  • bylinky/vňate na ozdobu
Tekvicu nakrájame priečne na kolieska! Touto metódou získame vierohodnejšie a dlhšie špagety. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Mrkvu rovnako nakrájame na kolieska, pridáme k tekvici a pokropíme octom a sójovou omáčkou. Všetku zeleninu ochutíme zmesou korenín a pofŕkame olejom. Na plech môžeme pridať ešte niekoľko strúčikov cesnaku v šupke. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým mrkva nie je na skus a na povrchu zlatistá a kým sa tekvica vidličkou poľahky nedá oddeliť na jednotlivé vlákna.
Medzitým cibuľu nakrájame na kolieska, obalíme v koreninovej zmesi a sóde s práškom do pečiva. Opečieme v panvici s olejom, kým nie je z oboch strán chrumkavá a zlatistá. Ak sa trochu rozpadne a zmäkne nevadí, aspoň na povrchu nadobudne jemnú karamelovú glazúru.
Do misy preložíme rozobraté špagety tekvice, doplníme mrkvou, cibuľou, ošúpaným cesnakom a hráškom (čerstvým alebo mrazeným) a posypeme krémovým syrom. Všetko poriadne premiešame, aby sa syr za pomoci horúcej zeleniny rozpustil a vytvoril tak poctivú omáčku. Ak sa stane, že je príliš hustá, odporúčam rozriediť trochou mlieka, ale nemalo by to byť nutné. Na záver ozdobíme čerstvými bylinkami a horúce podávame!







A teraz deštruovaná verzia s detailom na omáčku a špagety..





Milí moji, nemajte predsudky voči týmto špagetám, sú definitívne chutnejšie a "zdravšie" ako klasické. Možno sú trochu krehkejšie a budú mať tendenciu viac sa rozpadávať, ale napokon je to jedno, pretože aj tak všetko skončí ako uniformná masa v našom žalúdku. Jój a ten sa bude radovať! Veď ako by aj nemal, keď mu dodáme také výborné zložky: dokonalú omáčku, chrumkavú a sladkastú cibuľku i mrkvu (a hrášok, ak si naň spomenieme, všakže..). Príjemná a výživná miska ako stvorená do jesenných dní. 

utorok, 14. novembra 2017

Tekvicový šalát s camembertom, granátovým jablkom a pekanovými orechmi

Nie, #Šialené tekvicové recepty nekončia! Tekvice tu s nami ešte chvíľu budú a ak ste ako ja a konzumujete ich vo veľkom, je príjemné nejako všetky tie pokrmy od seba odlíšiť. Nech to nie je nuda. Našťastie sa zdá, že studnica inšpirácií je v tomto smere bezodná a nemám problém vyhrať sa s ingredienciami. A už sa nebojím ani párovať sladko slané kombinácie v obedových chodoch. Fakt sa nechcem opakovať, zmieňujem to v každom podobnom článku: pred časom bolo pre mňa sci-fi zapracovať do hlavného jedla nejakú ovocnú zložku. Dokonca som mala problém použiť aj citrón ako súčasť zálievky! Ešteže tie časy sú preč a ja mám tak otvorené dvere k širokému spektru netradičných receptov.
Ďalší prinášam práve teraz na maslovú tekvicu s granátovým jablkom, plesňovým syrom a pekanovými orieškami. To kúzelné slovo na "V" v mesiaci november ešte do éteru vypúšťať nechcem, ale priatelia, nepôsobí na vás tento podnos sviatočne? Roztrúsené granátové jadierka sú ako drahé kamene alebo pokojne aj jagavé svetielka na stromčeku. Dokonca som nevedomky tekvicu nakrájala na trojuholníčky, ktoré taktiež trochu evokujú ihličnany. A priznajme si to, v ktoré iné obdobie v roku konzumujeme častejšie rôzne orechy ako práve koncom roka? Nuž, či sa nám to páči alebo nie, marketing je mocný a predčasná hystéria okolo sviatkov na nás vplýva napriek snahe sa jej vyhnúť.
Ale odhliadnuc od toho, uvedený šalát - možno ho vôbec nazývať šalátom? Vždy mám pochybnosti, ako také diela klasifikovať - je famózny a viac než príhodný do nevľúdneho počasia. Jednak sú v ňom samé sezónne plodiny a po druhé, najlepšie chutí teplý až horúci, takže pôsobí upokojujúco a príjemne. Je výdatný vďaka oranžovej fešande, zároveň však svieži po granátových jadierkach, bohatý čo sa bielkovín a tukov týka použitím lahodného plesňového syra. Camembert či Brie, oba sú vítané, pretože uložením na teplý základ sa príjemne rozpustia a obalia zvyšok taniera do kompaktnejšej zmesi, ktorá poľahky skĺzne našim krkom. Určite už poznáte môj prístup k správnej štruktúre jedla. Musí obsahovať niekoľko vrstiev, teda okrem tejto jemnej aj prvok, ktorý ju rozbije a pridá šmrnc. To zabezpečujú chrumkavé pekanové orechy, dokonale ladiace so zvyškom. Nezúfajte, ak ich nemáte, rovnako dobré sú aj vlašské.
Neodmysliteľnou súčasťou je však aj čerstvý listový šalát, pretože okrem objemu navýši aj podiel vitamínov a iných organizmu prospešných látok. A pridá ďalšiu farbu do našej palety, pretože čím farebnejšie tie pokrmy sú, tým lepšie. Aj odborníci odporúčajú aby sa v jednom tanieri stretli všetky farby dúhy. Tak si rozjasnime deň!
  • časť maslovej tekvice
  • trochu masla
  • škoricu a granulovaný cesnak podľa chuti
  • 3 PL jadierok z granátového jadierka
  • 100 g syra s bielou plesňou na povrchu (camembert, hermelín, brie..)
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • zálievku z oleja, korenia, soli, pár kvapiek citrónovej šťavy a prípadne medu
  • 2 hrste pekanových orechov
  • štipku paprikových vločiek
Tekvicu umyjeme (šúpať netreba), nakrájame a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Ochutíme škoricou a cesnakom, obložíme maslom a do rúry vyhriatej na 180 °C dáme piecť na 10-15 minút, kým nie je mäkká.
Na tanier uložíme lôžko šalátu, prelejeme ho zálievkou a naň pridáme hotovú tekvicu. Navrch roztrúsime granátové jadierka, kocky syra a posekané orechy. Posypeme paprikovými vločkami a ešte teplé podávame!













Nehnevajte sa za to enormné množstvo fotiek, nemohla som sa medzi nimi rozhodnúť. Ja viem, kvalitou nič moc, ale aj tak sa mi páčili, pretože skutočne hrajú pestrými farbami. Oranžová, rubínovo červená, zelená, trochu bielej, trochu hnedej z orieškov. Človek je aj očami! A to nehovorím o tom, aký chutný bol tento šalát! Ako milovník akejkoľvek tekvice som si prišla na svoje, granátové jablko je po kaki moje obľúbené jesenné ovocie, na orieškoch fičím dňom a nocou a syry, to je iná kapitola a láska na celý život. Všetko čo milujem na jednom tanieri! Dobre.. chýba avokádo (ktoré som chcela pridať, ale ešte nebolo zrelé) a baklažán (lebo ten čakal na iný chod), ale inak je to proste dokonalé! Samochvála smrdí, viem, ale presvedčíte sa sami, ak ho vyskúšate. Tak zásteru na seba!

pondelok, 13. novembra 2017

Kráľovské raňajky: Batát {sladký zemiak} s banánom, granátovým jablkom a orechovými maslami + Bento box || Breakfast Sweet Potato

Nie je tajomstvo, že nadovšetko milujem jogurtové misky plné čerstvého ovocia a orieškov na raňajky. Bez nich nie je môj mozog schopný odštartovať deň. Avšak, v chladných ročných mesiacoch to pre žalúdok nie je až taká ideálna voľba, sem-tam sa dožaduje čohosi teplého. Ovsené kaše nie sú mojim hrnčekom čaju, tento ošiaľ sa ma netýka, hoci pripúšťam, mala som dávnejšie také obdobie, ale to bolo podnietené skôr snahou o rozbeh zdravého životného štýlu, kedy som ešte nevedela, čo presne chcem. Dnes si na ne ani nespomeniem. Mohla by som si pripraviť napríklad takú praženicu so slaninou, hrianky, niečo varené, ale na slané jedlá v skorých ranných hodinách vôbec nemám chuť. Moje telo baží po šťavnatom ovocí. Takže čo s tým? Všemocný internet opäť raz zasahuje a ja vám s istou dávkou hanby môžem oznámiť, že som sa zaradila do toho kŕdľa všetkých instagramových #foodies a podľahla ďalšej vlne, ktorá sa na nás vyvalila ako tsunami.
Objavila som drogu menom pečený batát/toast s ovocím, orieškovými maslami a orechmi a semienkami naviac! Znie to šialene? Možno, ale ono je to aj šialene dobré! Viac než dobré: lahodné, fantastické, návykové, dekadentné, famózne!
Prvá podmienka: niečo teplé, je splnená. Sladký zemiak upečiete v celku (či na polovice) v rúre alebo nakrájate na tenké plátky a vložíte do hriankovača. Áno, táto podivnosť funguje, môžete vidieť napríklad >>v tomto recepte<<, kde som metódu testovala. Druhý bod: ovocnú zložku, si taktiež môžeme odškrtnúť. Zvoľte, aký druh máte najradšej, ja som siahla po banáne, pretože to je taká tá tradičná prvoplánová cesta (naviac ich zbožňujem) a po granátovom jablku, lebo je sezónne a užívam si to krátke obdobie, kedy je bez problémov dostupné.
Už takto by to boli viac než kráľovské raňajky, ale chrumkavý prvok na spestrenie nikdy nie je na škodu, takže okrem poriadneho poprašku škorice a perníkového korenia na vrch zákonite muselo prísť orieškové maslo! A nie jedno, ale hneď dve! Arašidové s veľkými kúskami arašidov (pre tú štruktúru) a mandľové s príchuťou perníka! Lebo musíme ísť predsa tón v tóne, no nie? A keď to už okolo nás pomaly vypadá vianočnejšie než v decembri, je prirodzené, že i môj mozog sa tomu podvedome prispôsobuje.
Ó, milí moji, toto bol tak neskutočne naplnený, bohatý, vyšperkovaný tanier, skoro som plakala, keď som vylizovala poslednú kvapôčku masla. Tekuté, jemne rozpustené vďaka horúcemu batátu, výborne dopĺňalo šťavnaté granátové jadierka, banán svojou sladkosťou korešpondoval s batátom a ten hutnou dužinou dokonale naplnil obsah môjho žalúdka, že som v čase obeda ešte stále nepociťovala hlad. Čo je u mňa skoro ako zázrak. Rozhodne viem, prečo je okolo tohto výmyslu všade taký zhon a nadšenie. Nechajte sa naočkovať aj vy a pripravte si túto nemravnú prasačinu napríklad na vaše raňajky (ale pokojne obed, dezert, večeru, kedykoľvek, pretože vás nenechá na pokoji!).
  • 1 malý alebo pol stredného sladkého zemiaku
  • 1 banán
  • granátové jadierka
  • iné ovocie podľa ľubovôle
  • orieškové maslo alebo celé oriešky a iné semienka na posypanie (či sušené ovocie, kokosové čipsy, müsli/granolu) podľa vlastného výberu
  • škoricu a perníkové korenie na spestrenie
Batát v šupke umyjeme, poprepichujeme vidličkou a uložíme na plech s papierom na pečenie. Ak je príliš hrubý, odporúčam prekrojiť a otočiť rezom nadol. Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 30 minút, podľa výkonu, kým nie je mäkký aj v strede. 
Prerežeme ho, potrieme maslom, posypeme koreninami a do stredu rozložíme nakrájané ovocie. Prelejeme ho ďalšou porciou orieškových masiel, obložíme doplnkami podľa ľubovôle a podávame ešte kým je zemiak teplý. 









Zrejme tušíte, že nie je všetko tak ružové, ako to vypadá. Ja si vychutnávam svoje raňajky už v práci, preto som si batát upiekla večer vopred a napratala ho do prenosnej misky. Na druhý deň zostavila do finálneho tvaru, ohriala v mikrovlnke a bruško ďakovalo, čo mu sily stačili. Dovolím vám nakuknúť do zákulisia, ako som to všetko vymyslela:


Maslá preliať do oddelených samostatných nádobiek, časť banánu, ktorá sa nezmestila do misky preniesť v celku v šupke v kabelke, granátové jadierka rovnako uložiť do vlastného priestoru a v čase konzumácie iba zostaviť! 



Zrejme to nemusím obzvlášť zdôrazňovať, ale mala som prichystaný ešte aj obed: hlávkový šalát patrí k baklažánovým sendvičom s mandľovou paštétou. Aj na tie som už spísala príspevok, takže ak vás zaujali >>pozrite sa sem<<!


Človek je tvor vynaliezavý a keď ho núdza prikvačí, vyhúta všeličo. Možno vám príde príliš vyčerpávajúce každodenne si chystať a baliť jedlá do práce, keď dnes už nie je problém niekam si odskočiť na menu, či nechať si jedlo doviezť priamo pod nos. Mne to ako komplikácia nepripadá, už to praktizujem od polovice vysokej školy, takže mi to príde automatické a nerozmýšľam nad tým.
Ale vráťme sa ešte späť k batátu: túto sladkú bombu MUSÍTE vyskúšať, ak ste ešte neprepadli hystérii. Možno ma budete neskôr nenávidieť, že som vás naviedla na niečo tak návykové, ale v momente konzumácie mi určite poďakujete a ak aj vyhlásite za svätú, sťažovať sa nebudem 🤣🤣
Vo všetkej vážnosti: upečte si batát s ovocím! Alebo skúste metódu hriankovača, tiež nie je na zahodenie. Nemáte za čo 🤣.

piatok, 10. novembra 2017

Kokosový chia puding s kaki

Do tretice všetko dobré, po dvoch receptoch na to, ako využiť čerstvú kokosovú vodu >>v tekvicovom kréme<< a >>vegan šošovicovom kari<< dnes minisériu uzatváram týmto sviežim pohárom plným chia pudingu!
Okolo chia semienok je dnes veľký boom, ľudia po celom svete objavili ich zázračné vlastnosti (ktoré im nadiktovali takzvaní výživoví poradcovia a odborníci), pchajú ich všade, kam je to len možné. Ťažko povedať, nakoľko je to len marketingový ťah a koľko prospechu môžu inkriminované semienka priniesť organizmu, pravda bude zrejme niekde v strede. Nepopieram, že pozitívny účinok majú, sú neoceniteľným zdrojom rôznych látok blahodárne pôsobiacich na ľudské telo, vyhľadajte si to na internete, článkov je nespočetné množstvo. Na druhej strane, keď sa už do nich pustíte, zistíte, že sa vás snažia presvedčiť o tom, že už len jedna lyžička vás spraví takmer nesmrteľným, choroby sa od vás budú odrážať ako reflektory od diskogule, chromí sa postavia na nohy, slepí znovu uvidia. Takže do hry vstupuje placebo efekt a je len na nás, aký veľký priestor mu povolíme zabrať v hlave. Takže ak zázrak, očakávajte ho skôr chuťový, než liečivý.
Pretože, prečo nie? Občas nie je na škodu dopriať si malý dezert, prehodiť výhybku na známej koľaji a siahnuť po menej tradičných veciach. Chia puding nie je stabilným prvkom mojej kuchyne, vlnou nadšenia som sa nechala strhnúť až toto leto, kedy som ho pripravila prvýkrát. Dobre, rozumiem prečo mohol u niektorých ľudí spustiť hotové šialenstvo, stačí ho správne ochutiť, skombinovať s prísadami, ktoré obľubujete a o delikatesu je postarané. Niekomu by však mohla prekážať čudná textúra, gélovité semienka niekomu pripadajú odporné. Takže každému podľa jeho gusta. Ak ale patríte medzi fanúšikov a hľadáte nejakú ďalšiu verziu, do ktorej by ste sa mohli pustiť, čo tak sa inšpirovať týmto kokosovým pohárom spestreným o sezónne kaki?
Základný recept je nechať chia semienka najlepšie cez noc nabobtnať v tekutine. používa sa mlieko, či už kravské alebo milión iných rastlinných alternatív, tí čo sú na chudnúcej vlne siahajú po obyčajnej vode, ale to už nie je také chutné. A práve teraz prichádza na scénu kokosová voda. Nie je nič jednoduchšie ako zmiešať ju s chia, pridať napríklad jogurt pre pevnejšiu konzistenciu, počkať do druhého dňa a vychutnať si toto veľdielo na raňajky spolu s bohatou dávkou ovocia. Ale ak máte tú trpezlivosť, odložte si pohár trebárs na neskôr, ako dezert po obede. No neviem, je možné mať takú pevnú vôľu?
  • 75 ml čerstvej kokosovej vody
  • 75 g bieleho jogurtu (čím hustejší, tým lepší)
  • 40 g chia semienok
  • 1 celé kaki
  • hrsť lieskových orieškov (alebo iných)
  • kokosové čipsy - vítaný bonus
  • tip: extra bomba navyše - kokosový krém 
Kokosovú vodu zmiešame s jogurtom, pridáme chia semienka a poriadne skombinujeme. Ak chceme byť ešte maškrtnejší, je správny okamih pridať aj kokosový krém. Nádobu uložíme do chladničky a necháme niekoľko minút odstáť, ale ideálne pár hodín, dokonca celú noc. Vítané je aspoň raz puding premiešať, aby v ňom neboli veľké hrudky.
Na druhý deň konzumujeme spolu s ľubovoľným ovocím: pre efekt odporúčam puding na striedačku vrstviť do vysokého pohára s kaki, ktoré sa mi v tejto kombinácii skvelo osvedčilo. Medzi jednotlivé poschodia pridáme oriešky - posekané či v celku a posypeme nimi aj povrch pohára. Výborné sú tiež kokosové čipsy, pre ešte výraznejšiu tropickú chuť.







Prekvapilo ma, ako dobre k sebe pasujú kokos a kaki. Síce sú to obe tropické plodiny, ale ja mám oranžové ovocie spojené vždy s jesennými a zimnými mesiacmi, kedy ho u nás dostať na pultoch obchodov. Naproti tomu, kokos je vyslovene akoby letná záležitosť, hoci, keď sa tak nad tým zamyslím, aj ten u nás vídať skôr v dekoračných misách na Vianoce. Ešteže dnes už nie je problém dovážať k nám plodiny aj z ďalekých zemí. 
Puding je vďaka jogurtu výrazne hustý a pevný, čo mne osobne sa páči, dôležité je odhadnúť pomer chia k tekutine, pretože inak by ste mohli dopadnúť tak, že vôbec nenabobtnajú a dostanete iba plávajúce zrniečka v troche vody. A to nechceme. 
Dajte mi vedieť, či ste sa rovnako nechali uniesť vlnou nadšenia pod vplyvom internetu a pripravujete si chia tak často, ako je to len možné. Máte tipy aj na iný spôsob ako ich využiť? Trebárs taká posýpka do šalátu tiež nie je na zahodenie, či zapracovať ich do domáceho müsli - prečo nie?

štvrtok, 9. novembra 2017

Tekvicový krém s kokosovou vodou | Vegan

Viete čo sme tu dlhšie nemali? Príspevok s označením #Šialené tekvicové recepty! Dúfam, že vás neobťažujú, pretože ja si ich náramne užívam. Veď: tekvica? Netradične? Experimenty? Úspešný výsledok? Áno, všetkými desiatimi!
Zároveň je to druhý tip ako využiť kokosovú vodu z čerstvého kokosu. Epizódu s ním a boj spojený s otváraním orechu si pozrite >>TU<<, možno sa pobavíte a keď už nič iné, aspoň vám to prinesie nový recept na šošovicové kari.
Ale vráťme sa k tekvici. Respektíve k lahodnému exotickému krému z nej.Ťažko ho pomenovať inak, pretože ja som ja a všetky moje "polievky" musia spĺňať jedno podstatné kritérium: extra husté! Takže sa jedná už skôr o prívarok, kašu alebo zeleninové smoothie, ak sa už mám držať toho čo je dnes strašne "trendy" a "in". Ak máte radšej redšie, naozajstné polievky, upravte si pomery tekutiny k zvyšku podľa vlastných predstáv, aj tak zrejme nebudem schopná poskytnúť úplne exaktné údaje, skôr odhadované čísla.
Tekvica spojená s kokosom nie je ničím neobvyklým, aj o tom som už písala v príspevku, na ktorý som vám vyššie uviedla odkaz. Je to charakteristické jedlo z oblasti Indie či Thajska. Typicky sa však používa kokosové mlieko alebo tuhý krém, neviem, aká frekventovaná je čerstvá voda. Prieskumy som nerobila, ale to mi nebránilo ísť vlastnou cestou a zase sa hrať na experimentátora. Úprimne, žiadnu katastrofu som nečakala, veď ja ako pravý tekvicofil a nedávno konvertovaný kokosomaniak nemôžem iné, ako toto zlúčenie milovať. Predpoklad sa potvrdil na plnej čiare, opäť som sa rozplývala blahom a nemohla sa nabažiť tých sviežich a tropických tónov zapracovaných do hutnej jesennej chuti zvýraznenej škoricou, perníkovým korením, klinčekmi a badiánom. Tieto prísady mi prídu typicky sezónne, oranžovú čí žltú krásavicu si bez nich už ani neviem predstaviť a bezvýhradne znásobujú atmosféru novembrových dní, ktoré je lepšie prečkať pri kozube so šálkou čaju v jednej ruke a miskou (kotlom) vriacej polievky v druhej. A kokosová aróma nás aspoň v mysli prenesie na príjemnejšie miesta do iných kútov sveta so slnečníkmi a pieskovými plážami..
  • časť maslovej tekvice - množstvo podľa požadovaného počtu porcií
  • hrudku kokosového tuku
  • 1 ČL škorice
  • štipku perníkového korenia
  • štipku mletých klinčekov
  • štipku muškátového orieška
  • štipku mletého badiánu
  • podľa chuti kurkumu alebo kari prášok
  • pikantnú omáčku ak chceme ostrejšie tóny
  • pár vetvičiek čerstvého oregana pre chuť
  • ¾ hrnčeka kokosovej vody - na hustý krém, pre riedku polievku odporúčam 1.5 hrnčeka a viac
  • hrsť tekvicových jadierok a kokosových čipsov na ozdobu
Ponúkajú sa nám dve možnosti ako postupovať:
  1. Tekvicu na kokosovom tuku v hrnci orestujeme do chrumkava. Prilejeme kokosovú vodu, ochutíme škoricou, perníkovým korením, klinčekmi, muškátovým orieškom, badiánom, kurkumou/kari, čili omáčkou a oreganom a uvaríme do mäkka. Časť tekvice odložíme bokom a zvyšok pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladký krém.
  2. Tekvicu rozhodíme na plech s papierom na pečenie, obložíme tukom a ochutíme koreninami. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme do mäkka. Malú časť hotovej tekvice odložíme bokom a zvyšok vo vysokej nádobe spolu s kokosovou vodou rozmixujeme na hladký krém. Ten prelejeme do rajnice alebo hrnca a na sporáku privedieme k varu, pretože od upečenia zmiešaním s vodou stihol vychladnúť. 
Hotovú "polievku" naservírujeme do taniera, navrch uložíme kôpku odložených kúskov tekvice, ozdobíme tekvicovými jadierkami a kokosovými čipsami a podávame ešte horúce! 









Ja som svoju tekvicu piekla v rúre, pretože podľa môjho názoru tak nadobudne lepšiu, intenzívnejšiu chuť, než obyčajným varením alebo opekaním. Je to síce o niečo prácnejšie (a zašpiníme možno o jednu nádobu naviac), ale v tomto prípade som ochotná robiť ústupky a volím ťažšiu cestu. Hoci, to by malo byť jedno z mojich stredných mien - komplikovaná. Hneď po Tekvica Škorica. To by sa matrikári čudovali! 🤣🤣 Aj keď.. na svete existuje už toľko bizarností.. Ak sa niekto môže volať Jablko alebo Modrý Brečtan.. V každom prípade, nenechajte si ujsť tento recept a pusťte do svojej kuchyne okrem jesenných vplyvov aj nádych exotiky!