Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: januára 2015

piatok 30. januára 2015

Nepálska kari šošovica

Kamarát mi nedávno spomínal, že popri svojej poznávacej ceste po Indii zablúdil aj do Nepálu. A odtiaľ si priniesol recept na veľmi jednoduché, ale chutné jedlo, ktorým ho tam v nejakej miestnej dedine ponúkli. Ide o šošovicu s karí korením. Neviem nakoľko sa moja verzia podobá na tú pravú nepálsku, ale ani táto nie je na zahodenie.

Na jednu porciu budeme potrebovať:
  • 40 g šošovice v suchom stave
  • 1 červenú cibuľu
  • 1 strúčik cesnaku
  • (olivový) olej
  • 1/2 ČL karí korenia
  • trochu čili omáčky (alebo kúsok čili papričky)
  • soľ podľa chuti
Šošovicu si na noc namočíme. Na druhý deň vodu zlejeme a prepláchneme ju. Na oleji orestujeme nadrobno pokrájanú cibuľu s nasekaným cesnakom. Pridáme čili omáčku a karí a dobre premiešame. Nakoniec pridáme scedenú šošovicu a chvíľu ju opekáme, aby sa obalila v zmesi. Potom dolejeme vodou a dusíme domäkka. Takto pripravenú šošovicu môžeme podávať aj ako dip, trebárs k mrkve či k naanu, tradičnej indickej chlebovej placke. Kto nie je lenivý, môže ju dokonca rozmixovať na hladkú pastu (a dostane tak čosi ako hummus!).




Čo vy a indicky ladené jedlá? Obľubujete ich? Alebo je to pre vás veľká exotika?

utorok 27. januára 2015

Sloppy Joe "burger"

Sloppy Joe je pomenovanie pre sendvič, ktorý netradične neobsahuje mleté mäso sformované do placky, ako sme na to zvyknutí. Jednoducho sa medzi žemľu vloží kôpka mletého mäsa, ktorá sa dusí spolu s cibuľou, paradajkovou omáčkou alebo kečupom, horčicou a Worchestrovou omáčkou. Ako ste určite správne tipovali, najpopulárnejší je tento pokrm v USA, kde má každá oblasť svoje špecifikum v príprave. Receptov je preto zase nespočetne mnoho a ja vám pridávam ten môj, keby ste sa chceli inšpirovať.
  • 250 g mletého bravčového
  • trochu olivového oleja
  • 1 červenú cibuľu
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 2-3 PL (domáceho) kečupu
  • 1 PL (kremžskej) horčice
  • 2 ČL Worchestrovej omáčky
  • mleté čierne korenie a soľ podľa chuti
Na rozohriatom oleji orestujeme nadrobno pokrájanú cibuľu. Pridáme posekaný cesnak a necháme ho prevoňať, pozor, aby sa nepripálil. Vmiešame mleté bravčové a opečieme ho, kým sa nezatiahne. Potom pridáme horčicu, kečup (prípadne pretlak či lúpané paradajky), worchestrovú omáčku a všetko dobre premiešame. Ochutíme soľou a korením a dusíme, kým mäso nie je hotové, takú pol hodinu to bude trvať. Potom podávame, buď klasickým spôsobom so žemľou, alebo pokojne tak ako ja, na "hniezde" z pekinskej kapusty.





Fuj, tie fotky sú vyslovene hnusné ☹ Neviem ako donútiť Mr. Olympusa, aby aj v týchto nepríjemných svetelných podmienkach aspoň trochu spolupracoval. Máte nejaké tipy?

nedeľa 25. januára 2015

Šalát odetý do oranžova

Ráno odhŕňam záves a pohľad von oknom ma trochu zaskočil. Bielo! Čože, sneh v januári? ☺ To by ma veru nemalo prekvapovať, ale keďže v poslednej dobe bolo počasie už takmer jarné, pokazilo mi náladu. Ja som sa už tešila na náznaky slniečka a do toho úder pod pás. Nuž, nič sa nedá robiť, preto som si aspoň na obed dala niečo teplé, aby to zmiernilo moje negatívne pocity zo zimy.

Takže zase teplý šalát, ktorý v podstate pozostáva z troch ingrediencií. A zhodou okolností, prihodilo sa im, že všetky boli sfarbené do oranžovej. Čo teda potrebujeme?
  • 1/2 veľkého batátu
  • 1 mrkvu
  • hrsť (sterilizovaných) kuriatok (ja som mala domáce, ale ak nemáte zavárané, pokojne použite mrazené, ak ste si nazbierali, alebo si nejaké kúpte, čo teraz asi nebude možné.. v tom prípade môžete kuriatka nahradiť trebárs šampiňónmi, ale už to nebude celkom ono)
  • (arašidový) olej
  • sušenú bazalku a bylinkovú soľ
Mrkvu a batát ošúpeme a pokrájame na tenšie plátky. Orestujme ich na rozpálenom oleji, aby dostali trochu farby a ochutíme bazalkou a soľou. Potom podlejeme trochou vody a dusíme. Minútku pred koncom pridáme sterilizované kuriatka a dobre premiešame. Ak nemáme kuriatka, ale čerstvé huby, pridáme ich do panvice hneď na začiatku. 




Mimochodom, keď som už začala tento príspevok o počasí, tak ho tak aj dokončím. Po snehu ani stopy a dokonca mám taký dojem, že mrholí. Na porazenie..

piatok 23. januára 2015

Pečený pstruh plnený olivami

Zase raz nadišiel čas, kedy som dostala chuť na rybku. Bez dlhého premýšľania, šup so pstruhom do rúry. Dobre, trochu zavádzam, nejaké to zamyslenie sa tam predsa len bolo. Chcela som klasické pečenie v alobale aspoň trochu ozvláštniť. A tak som rybe do brucha napchala to, že bolo akurát v chladničke. Čiže nič moc, ale vo výsledku z toho bol skvelý obed.

Potrebujeme:
  • jedného pstruha
  • asi lyžicu (domáceho) kečupu
  • hrsť zelených olív
  • (arašidový) olej
  • bylinkovú soľ
Pstruha umyjeme a zvnútra potrieme kečupom. Naplníme ho olivami pokrájanými na kolieska a osolíme, zvnútra i zvrchu. Rybu pokvapkáme olejom a zvinieme do alobalu. Vo vyhriatej rúre pečieme asi 15 minút, kým nie je mäso mäkké.




Musím priznať, že fotenie a estetika u mňa v poslednej dobe vážne pokrivkáva. Ale zrejme sa nie je čo čudovať, keďže som momentálne rada, že mi vôbec niečo pristane na tanier, takže ma netrápi, v akej forme to bude. Dúfam, že ma pre to neukameňujete..

štvrtok 22. januára 2015

Cícer v omáčke zo syra s modrou plesňou

Pôvodne som si nemyslela, že by som tento nerecept publikovala, ale presvedčila ma spolubývajúca. Keď som dnes pripravovala tento rýchloobed, zreferovala mi, že je to super nápad a jej by táto kombinácia nikdy nenapadla. A že určite ho čoskoro vyskúša, pretože sama má skúšky a dobre pozná obdobie, keď sa jej nechce nič variť (zasmiala sa, že vidno, že je január, aj ona mala na obed iba fliačky s kapustou..).

Takže ak patríte do našej krvnej skupiny, máte málo času a obmedzený rozpočet, inšpirujte sa týmto pokrmom, na ktorý budete potrebovať iba smiešne množstvo surovín.
  • 100 g Danish Blue cheese (alebo akéhokoľvek iného syra s modrou plesňou, ja som tento ukoristila v Tescu v brutálnej akcii, pretože bol pred dátumom spotreby)
  • konzervu cíceru (chcela som sušený, predsa len je to ekonomicky výhodnejšie, ale na moje sklamanie, v obchode, okrem predražených Bio, ho nemali. Viním z toho dotyčnú spolubývajúcu, tá má cícer na obed snáď každý druhý deň, asi ho vykúpila..)
  • trochu oregana a byliniek na chuť
V rajnici roztopíme syr a pridáme do neho cícer, ktorý predtým zlejeme z nálevu a prepláchneme ho vodou. Dôkladne premiešame, aby sa cícer obalil v omáčke, dochutíme bylinkami a podávame. Hotovo. Obed za 5 minút.


Takto to vypadá, keď ešte aj obedujete popri učení..




Dúfam, že mi z toho čoskoro nezačne šibať, o vzorcoch mám dokonca už aj nočné mory.. Hlavne to nepreháňajte a zo mňa si vôbec neberte príklad!

nedeľa 18. januára 2015

Hovädzie rezančeky na omáčke z červenej cibuľky

Odpútala som sa trochu od učenia (nuž, popravde, nie celkom, po kuchyni som pobehovala s varechou v jednej a zošitom v druhej ruke) a prichystala tento na prvý pohľad nie práve vábny obed. Neviem čím to je, že všetky podobné jedlá u mňa končia ako neslávne známy fenomén UHO (univerzálna hnedá omáčka), ktorý tak často praktizujú v školských jedálňach. Fotograf proste zo mňa nebude. Nedajte sa však odradiť zlými snímkami a sústreďte sa radšej na chuť. Pretože tá je prvoradá. A vedzte, že spojenie kvalitného hovädzieho mäsa so sladkastou dusenou cibuľkou nemôže sklamať.

Na dve porcie si zabezpečíme:
  • 250 g hovädzieho mäsa (konkrétny druh nechám na vás)
  • 3 červené cibule
  • olivový olej
  • pár kvapiek čili omáčky
  • bazalku, provensálske korenie, soľ podľa chuti
  • asi 2 PL jemného tvarohu
Cibuľku nakrájame na polmesiačiky a orestujeme na rozohriatom oleji. Na miernom plameni ju dusíme aj 10-15 minút, kým nepustí vlastnú šťavu a nezačne trochu karamelizovať. Keď bude chytať hnedú farbu, pridáme hovädzie mäso nakrájané na tenké rezance. Sprudka ho opečieme, ochutíme bylinkami a čili a následne zalejeme vodou, tak aby bolo takmer celé ponorené. Mäso dusíme, kým nie je mäkké, doba veľmi záleží od množstva a druhu hovädziny. Pred koncom pridáme tvaroh na vytvorenie omáčky. Komu by sa táto kombinácia zdala až príliš zvláštna, pokojne tvaroh môže nahradiť smotanou na varenie. Mäso priebežne podlievame vodou a regulujeme tak hustotu omáčky.





Snáď ste strávili nedeľu príjemnejšie než ja, v zajatí vzorcov!

sobota 17. januára 2015

Ružičkový kel na balzamiku so strateným vajcom

Ružičkový kel mám veľmi rada a keby sa dalo, jedla by som ho aj častejšie (avšak, ako všetci dobre vieme, poriadne z neho nadúva). Stačí ho buď len trošku podusiť či povariť, dokonca upiecť a za okamih máte skvelý obed. Horšie je to potom s vymýšľaním, čo k nemu. Bielkoviny by to chcelo! Tento raz v zastúpení vajca.

Musím priznať, stratené vajíčko som robila prvýkrát v živote. Preto to tak aj vypadá. Naštudovala som potup na nete a snažila sa dodržiavať inštrukcie. Ale viete ako je to pri varení. Metóda pokus omyl. Zrejme som v hrnci nevytvorila dostatočne dobrý vír a tak sa mi bielko rozťahalo. Nevadí. Nabudúce vychytám všetky muchy, veď cvičenie robí majstra.

No ale už k samotnému receptu, budeme potrebovať:
  • ružičkový kel, množstvo si prispôsobte podľa seba
  • olivový olej
  • 1 PL balzamiko octa
  • trochu zelených olív
  • 1 vajce
Do dostatočne veľkého hrnca dáme zovrieť vodu. Kým sa ohrieva, očistíme kel: zbavíme ho škaredých horných listov a zrežeme stonky. Ružičky prepolíme a orestujeme na rozohriatom oleji, kým nechytia trochu farby. Primiešame lyžicu balzamika a podlejeme vodou. Dusíme, kým kel nie je na skus. Tesne pred koncom prihodíme olivy a premiešame. 

Keď voda vrie (ale pozor, nenechajte ju príliš bublať, to by takisto mohlo bielko roztrhať), vytvoríme v nej lyžicou vír (tu zas pozor, nech to nie je ako odstredivka!). Následne do neho opatrne vlejeme vajíčko, ktoré sme si predtým vyklepli do nejakej šálky (ale nemusíme, ak sme dosť šikovní, že to zvládneme aj priamo do hrnca). Potom lyžicou alebo naberačkou obaľujeme žĺtko bielkom, tak, že ho jemnými pohybmi podberáme (haha, tvárim sa ako naslovovzatý odborník, ale ako som priznala hneď na začiatku, príliš sa mi to nevydarilo..). Takto vajce varíme 3 minúty ak chceme žĺtok tekutý, 4 až 5 minút ak tuhší (ja som chcela možnosť A, ale prepískla som to, zabudla som si sledovať čas). Vajce vyberieme dierkovanou naberačkou (akú som u nás v kuchyni nenašla, takže som mala vajce navyše celé od vody.. toľko failov v jednom recepte, kto to kedy videl!) a naservírujeme ho na udusený ružičkový kel (áno prosím, nezabudnite si ho sledovať, pokojne sa vám môže stať, že popri čarovaní s vajcom vám vyfučí z hlavy). 

Na záver ochutíme soľou či korením. Uf, hotovo, ide sa konečne jesť! 





Prosím, nenechajte sa odradiť a určite stratené vajce vyskúšajte. Že som nemehlo ja ešte neznamená, že by ste to ľavou zadnou nezvládli. Pre lepšiu predstavu, držala som sa tohto návodu, je to tam pekne názorne aj s animáciami. 

štvrtok 15. januára 2015

Brokolizza.. s Fetou a olivami

Ale, ale, nešťastnica, čo si to zase vymýšľaš za pojmy? Ako ste iste správne vydedukovali, ide o kombináciu slov brokolica a pizza. Zrejme som ovplyvnená šprtaním sa vzorcov. Január pre mnohých znamená skúškové, dlhé hodiny presedené nad knihami, kŕče v zápästí od písania esejí a poznámok, opuchnuté oči a roztečený mozog od nadmerného používania.

Mrzí ma, že som sa zase na dlhšiu dobu odmlčala, ale dve veci: po a) zase raz som prekročila rieku Moravu, čo znamená, že doteraz som bola vybavená zásobami z domu, po b) s nosom nad Maxwellovými rovnicami sa veľa príležitostí na varenie nevyskytne.

Vlastne.. stane sa, že vám z toho tak zašibáva, že už vidíte vzorce aj tam, kde rozhodne byť nemôžu. Tak som zaviedla novú rovnicu, dúfam, že ju raz po mne pomenujú..

brokolica + pizza = nebíčko v papuli 2

Pridáme k tomu ešte nejakú oblohu aby to nebola nuda a o obed je postarané. Postup si síce vyžaduje trošku viac námahy, ale nebojte sa, nie je to nič, čo by ste s prehľadom nezvládli.

Na brokolizzový základ:
  • menšiu hlávku brokolice (prekvapivo)
  • 1 vajce
  • 50 g syra typu Feta
  • bylinkovú soľ, oregano a bazalku podľa chuti
  • sterilnú gázu! (ale tú, zaprisahávam vás, nejedzte!)
Na oblohu
  • domáci kečup
  • hrsť zelených olív
  • 50 g syra typu Feta
Brokolicu umyjeme a nahrubo nastrúhame na strúhadle (kto má, môže použiť kuchynský robot, ale bez problémov to ide i bez neho). Tento brokolicový bordel nasucho opečieme na panvici, aby sa vyparila prebytočná voda, až kým nezačne trochu hnednúť. Bordel vysypeme na gázu a skrúcame ju čo najmocnejšie to ide, aby sme z brokolice odstránili naozaj akúkoľvek tekutinu. Len tak dosiahneme, že cesto bude chrumkavé. 

Vyžmýkanú brokolicu preložíme do misky, zmiešame vidličkou s vajcom a postrúhaným syrom a ochutíme soľou, bazalkou a oreganom. Túto zmes uťapkáme na plech s papierom na pečenie do tvaru tenkej placky a dáme piecť do rúry vyhriatej na 200° na 10-15 minút. 

Potom brokolizzu vyberieme, potrieme domácim kečupom (alebo obľúbenou omáčkou) a obložíme všetkým, čo máme radi. Takže v tomto konkrétnom prípade hrsťou olív a Fetou. Pizzu vrátime naspäť do rúry a pečieme ešte aspoň 10 minút. 


Jasné, že si na pizzu môžete dať úplne čokoľvek, od šunky a klobásy, cez tuniaka a cibuľu po ďalšie druhy zeleniny ako paradajky, papriku, ružičkový kel, špenát a rukolu či dokonca ovocie (trebárs ananás a brusnice). Ja som mala aktuálne k dispozícii toto. Viac by sa mi tam zrejme hodil typ syra, ktorý má lepšie vlastnosti tavenia, ako mozzarella, niva či eidam, ale aj takto to bolo výborné. Preto neváhajte a pečte! 




Akú pizzu máte najradšej? Uprednostňujete zeleninu, alebo mäso musí byť za každú cenu?

štvrtok 8. januára 2015

Steak zo žraloka na kokosovom oleji

Nie som si istá, či má vôbec zmysel sem tento primitívny recept-nerecept publikovať. Je to jednoduché a netreba nad ním dlho premýšľať. Môže však poslúžiť ako inšpirácia, keď neviete ako by ste trochu obmenili jedálniček.

O kokosovom oleji sa toho popísalo neúrekom a preto nebudem nosiť drevo do lesa. Dlho som rozmýšľala nad jeho kúpou, predsa len ma trochu ovplyvnili všetky tie informácie o ňom, aký je vlastne zázračný a koľko pozitívnych aspektov ľudskému telu môže poskytnúť. Odrádzala ma len tá cena. Moju dilemu ukončil štedrý Ježiško, ktorý mi kokosový olej pod stromček nadelil. Týmto mu ďakujem.

Na jednu porciu budeme potrebovať:
  • žraločí steak
  • 2 ČL kokosového oleja
  • citrónovú šťavu
  • bylinkovú soľ a korenie garam masala podľa chuti
Žraloka umyjeme, pokvapkáme citrónovou šťavou, ochutíme bylinkovou soľou a garam masala korením. Tu to netreba preháňať, aby v konečnom dôsledku pochutiny neprekryli nádych kokosu z oleja. Na rozohriatom oleji z oboch strán sprudka opečieme steak zo žraloka, zmiernime plameň a podlejeme troškou vody. Dusíme, kým mäso nie je mäkké, rybe veľa netreba, maximálne 10 minút. V prípade potreby môžeme pridať buď trochu vody, alebo citrónovej šťavy, tak aby sme mali aj trošku omáčky. Hotovo, podávame! Ja s obľúbeným mrkvovým šalátom. 





A čo vy? Používate v kuchyni kokosový olej? Alebo dokonca na telo?

streda 7. januára 2015

Cuketové špagety {Zoodles} s vajíčkom

Zoodles? Čo je to za podivný názov? Vysvetlenie je jednoduché: kombinácia slovíčok zucchini + noodles, teda cuketové rezance (respektíve špagety, na ktoré sa mi to podobá viac). Tieto rezance, ktoré slúžia ako náhrada klasických cestovín, som mala v pláne využívať častejšie, no napokon sa im nedostalo toľko pozornosti, koľko by si zaslúžili. Jasné, pár príspevkov sa tu už vyskytlo (dokonca na veľmi podobný, ale určite nie rovnaký recept! TU a ďalší TU), experimentovala som aj so špagetovou tekvicou (KLIK), ale k dokonalosti mi chýbala tá správna textúra taká vlastná špagetám. Rozumej, kruhový prierez a ich dĺžka.

Až som nedávno na Pintereste našla pôsob, ako vytvoriť cuketové špagety bez použitia špiralizéra!


Stačí na to obyčajné strúhadlo. Haha, som blbá, že som na to neprišla sama, ja viem. Ale nikto učený z neba nepadol. Cuketu po dĺžke nastrúhame na najväčších okách a hotovo!

Obrázok nie je môj, slúži len na ilustráciu.

Amerika objavená, volajte sláva a tri dni sa radujte a zároveň prejdeme k receptu.
Budeme potrebovať:
  • cuketu
  • olivový olej
  • 5 cm bielej časti póru
  • 1 strúčik cesnaku
  • 1 ČL sójovej omáčky
  • 1 ČL balsamico octa
  • 1-2 PL domáceho kečupu
  • 2 vajcia
  • mleté čierne korenie, bylinkovú soľ
  • cherry paradajky
Na oleji orestujeme kolieska póru a pridáme posekaný a roztrený cesnak. Necháme ho prevoňať a pridáme cuketové špagety. Osmažíme ich, nech pustia trochu vody a potom pridáme sójovú omáčku, ocot a kečup, ochutíme soľou a korením. Dobre premiešame a na záver rozklepneme dve vajcia. Miešame a miešame, kým sa nevytvorí hustejšia omáčka a odstavíme z ohňa. Do teplej zmesi ešte pridáme nadrobno nakrájané paradajky, premiešame a podávame!




Okej, okej, veľmi vábne to nevyzerá, ale dôležitá je predsa chuť, no nie?

utorok 6. januára 2015

Čaje kam sa podívaš + "vtipný" kvíz

Po sviatkoch to u nás vyzerá tak trochu podľa hesla: Najprv hojnosť, potom ho*no", teda slušnejšie povedané, že žijeme buď zo zásob, alebo varíme jednoducho. Preto sa ozývam zase po dlhšej pauze. Jej príčinou je navyše aj fakt, že štátnice sa približujú míľovými krokmi a ja som nútená zase raz hľadieť do nezáživných skrípt. S touto témou je úzko spojená aj idea dnešného príspevku.

Čaje. Hovorte mi čajová kráľovná. Keďže mne sa chuť kávy hnusí a energeťáky do mňa nikto nedostane ani pod nátlakom, energiu si musím dodávať inými života budičmi. Čajíky zbožňujem, môžem sa nimi nalievať od rána do večera. Síce pochybujem, že to má na môj organizmus až taký účinok, ako by som si želala, ale i placebo efekt urobí svoje.

Zhora a zľava doprava: zelený Šťavnaté mango, Pu Erh Welness Guarana, Loyd Ananás & Hruška, Lipton Strawberry Cupcake, Rooibos Pretty Woman, ovocný Rozprávkový sen, ovocný Divoká višňa, zelený Malina & mäta, biely Jahoda & aloe, biely Karibská noc.. v zábere ešte chýba zelený Jahody v šampanskom a nejaké urologické pre mamku :D

Najhoršie je, že kamarát, môj verný dodávateľ kvalitného čajového materiálu koncom novembra odletel do Kostariky na konferenciu (prudká závisť..) a hoci je už dávno naspäť, doteraz sa mi s ním nepodarilo stretnúť, preto sa moje zásoby zredukovali na nulu. Musel preto prísť na rad plán B a vybaviť sa svojpomocne. Takže sypanými čajmi z miestneho obchodíka alebo obyčajnými vreckovými zo supermarketu. Z posledných menovaných mi najviac vyhovujú tie v pyramídových sáčkoch, pretože majú lepšiu schopnosť difúzie (pardon za výraz, profesionálna deformácia..).

Najnovšie prírastky.. v Brne mám pyramídové čaje Lipton s príchuťami Blueberry Muffin a zelený Asian White. Okrem nich ešte nejaký červený čaj od spomínaného kamaráta a úbohý zvyšok Matcha. Možno vám pridám niekedy foto, ak si a to spomeniem :D
EDIT{16.1.2015}: Ako som sľúbila, dopĺňam fotku :) Plus ešte Pear Chocolate Inspiration, na ktorý som zabudla
Ale aby to nebol len tak článok o ničom, rozhodla som sa na záver pripojiť krátky testík o čaji, aby ste si zase raz rozšírili svoje obzory a prípadne sa dozvedeli niečo nové.

Čaj patrí medzi najrozšírenejšie nápoje na svete, no spôsoby jeho prípravy sú v každej krajine iné.

1. Existuje sladký "slnečný" čaj, ktorý sa veľmi príjemne popíja najmä v lete. Názov dostal vďaka špecifickému spôsobu prípravy. 
A) pripravuje sa v žltej nádobe
B) pridaním listov usušených na slnku pre ich korenistú príchuť
C) umiestnením pohára s vodou a čajovými listami na verandu na priame slnko
D) uvarením čaju v jablkovej šťave

2. Z čínštiny pochádza slovíčko gaiwan. Čo presne znamená?
A) krémové sladidlo
B) špeciálna šálka, do ktorej vypľúvate príliš horúci čaj, aby sa ochladil
C) miska s vekom, ktorá slúži na varenie i pitie čaju
D) lyžička, pomocou ktorej vyberieme vylúhované listy pred samotným pitím

3. Caydanlink je špeciálna dvojitá varná kanvica používaná pri istom druhu čaju. Ktorý druh, populárny najmä v jednej krajine patriacej medzi popredných konzumentov čaju to je?
A) čínsky
B) turecký
C) bolívijský
D) španielsky

4. Pripravili sme si lahodný čaj v hlinenej nádobe Yixing a nasleduje tá menej príjemná časť: umývanie riadu. Určite ju nechceme zničiť, preto najvhodnejším spôsobom, ktorý môžeme zvoliť je:
A) bože, je to len riad, šup s ním do umývačky
B) naliať doň jar a nechať účinkovať cez noc
C) intenzívne vydrhnúť drôtenkou
D) opláchnuť pod tečúcou vodou a nechať voľne uschnúť

5. Masala chai nevyžaduje žiadne efektné nádoby či inštrumenty na prípravu, jeho špecifikum je niekde inde. Pridáva sa totiž do neho mlieko a to priamo počas varenia. Pochádza z Indie a tam sa do neho pridáva typicky:
A) kokosové mlieko
B) byvolie mlieko
C) mandľové mlieko
D) sójové mlieko

6. V mnohých severoafrických regiónoch, napríklad v Maroku, čaj sa do šálky lieva zo značnej vzdialenosti. Prečo?
A) aby sme napojili aj mačky, ktoré ho budú chlípať jazykom zo vzduchu počas toho, ako ho nalievame do šálky
B) aby sme vytvorili na hladine penu a zmenili tým trochu chuť čaju
C) aby sme súperili s ostatnými, kto to dokáž z väčšej výšky bez toho aby rozlial
D) aby sme dali čaju viac času na vylúhovanie, kým nalievame vodu

7. Národným nápojom v Malajzii je Teh tarik charakteristický hustou a nadýchanou štruktúrou. Ktorá prísada nesmie chýbať pri jeho príprave?
A) maslo vyrobené z mlieka jaka
B) kondenzované mlieko
C) jedlá sóda
D) kúsky chleba nasiaknuté čajom

8. Pri príprave čaju zvyčajne potrebujeme nejakú nádobu na varenie, čo však s čajmi, ktoré sú také husté, že okrem toho potrebujeme aj mixér alebo mažiar? Ktorý z uvedených čajov má takú neobvyklú štruktúru?
A) Pu Erh
B) cejlónsky čaj
C) tibetský maslový čaj
D) Kombucha

9. Chifir je čaj, ktorý sa varí tak, že listy rozložíte na hladinu vody a necháte ich, nech sa voľne usadia na dno. Tento nápoj je horký, preto sa často pije tak, že do úst si vložíte nejaké sladidlo a pomedzi zuby si usrkujete zo šálky. Pre ktorú krajinu je tento čaj typický?
A) Kanada
B) Rusko
C) USA
D) Austrália

10. Tetsubin je nádoba pochádzajúca z Japonska a používa sa pri varení všeobecne, nielen na čaj. Akým spôsobom ideálne by sme mali priviesť vodu k varu v tejto nádobke? 
A) vo vnútri sopečného prieduchu
B) nezohrievame ich, používajú sa pri príprave čaju na studeno
C) nádobu uložíme do liatinového kotlíka
D) nad priamym ohňom z dreveného uhlia

--------------------------------------------------------------------------------------------------

A ako to má byť správne?

1C) Aby sme pripravili "slnečný čaj", stačí pohár s vodou a listami postaviť na priame slnko na niekoľko hodín, počas ktorých sa sám uvarí. Môžeme použiť čajové listy, mätové listy, dokonca obyčajné vrecko s čajom. Zvykne sa do neho pridávať ešte sirup, je to typické najmä pre južanské kultúry.

2C) Je to uzatvorená miska určená na varenie a zároveň sa z nej čaj i pije. Pozostáva z misky, pokrievky a tanierika. Čaj varíme v miske, niekedy s vrchnákom, inokedy bez neho, záleží to od druhu čaju. Potom, z misky priamo pijeme, no je dôležité, aby sme použili všetky tri súčasti gaiwanu, čo si vyžaduje istú dávku zručnosti, najmä keď zohľadníme fakt, že tekutina je horúca. Veko zabraňuje listom aby nám prekážali v pití, pretože ich ním pridržiavame. Gaiwan pochádza už z dynastie Ming, no tie novodobé sú v porovnaní s nimi o niečo menšie. Navyše v minulosti sa pri príprave čaju používalo menšie množstvo listov, ako je tomu dnes.

3B) V tejto špeciálnej dvojitej nádobe sa varí pravý turecký čaj. Voda sa naleje do väčšej nižšie posadenej kanvice a čaj sa lúhuje v hornej komore v malom množstve vody. Servírujeme ho tak, že silne koncentrovaný čaj z vrchnej nádoby rozlejeme do šálok a voda zo spodnej komory slúži na jeho zriedenie podľa chuti toho, kto čaj pije. Na osladenie slúži repkový cukor a tradične sa pije bez pridania mlieka (akéhokoľvek druhu, rastlinného či normálneho).

4D) Yixing je veľmi zvláštna nádobka na prípravu čaju. Nikdy by sa do nej nemala liať vriaca voda, vždy sa musí nechať mierne ochladiť predtým, ako ju do nej nalejeme, dokonca sa čaj v nej lúhuje kratšie, ako je to obvyklé pri iných metódach. Takto môžu byť čajové lístky použité aj niekoľkokrát (prvý nálev sa ani nepije, slúži len na vypláchnutie misky). Misky sú malé, takže čaj sa veľmi rýchlo ochladzuje, ale na druhej strane, keďže je ho málo, vypijete ho vždy rýchlejšie ako stihne byť studený. Pri umývaní sa vyvarujte akýmkoľvek čistiacim prostriedkom a už nech vám za žiadnych okolností nenapadne použiť drôtenku! Materiál, z ktorého je miska vyrobená totiž vsakuje chuť čaju, čiže by ste sa tak obrali o ten pôžitok z pribúdajúcich nálevov, ktorý je na tom najlepší. Fanatici majú dokonca pre každý druh čaju iný yixing.

5B) Masala chai pripravujeme varením všetkých ingrediencií dohromady a pevné súčasti sa potom precedia (odborne sa táto metóda nazýva dekokcia). Je to rozdiel oproti obvyklému postupu, kedy mlieko pridávame už do hotového nálevu. Na ochutenie je povolené použiť široké spektrum sladidiel, niekedy sa namiesto sladidla a mlieka použije už mlieko kondenzované. I tu sa však môže metóda varenia líšiť, niekto pridáva k vode a mlieku koreniny už na začiatku varenia, niekto až po ich zovretí.

6B) Hoci to môže znieť čudne, naozaj zmenou výšky, z ktorej nalievame čaj do šálky môžeme mierne zmeniť jeho chuť. Vzdialenosť od šálky ovplyvňuje "prevzdušnenie" čaju a takisto vytvára penu na hladine. Je možné, že nalievanie z väčších výšok sa využíva aj pre sekundárny efekt, ktorý pri tom vzniká; prevzdušňovanie jednoducho čaj ochladzuje a je možné ho piť okamžite.

7B) Teh tarik je mliečny nápoj, s ktorým sa bežne stretávame v krajinách juhovýchodnej Ázie a jeho pôvod siaha do Malajzie.Uvarený čaj sa zmieša s kondenzovaným mliekom, pretože malajský čaj je veľmi ostrý a výborne sa jeho chuť snúbi práve s hustým, krémovým sladkým kondenzovaným mliekom. Nápoj sa rozdelí do dvoch nádobiek niekoľkokrát z rôznej výšky, čo spôsobí nielen jeho ochladenie, ale pomáha to zmiešaniu mlieka s čajom a vytvorí sa tak nadýchaná pena navrchu. Proces nalievania týmto spôsobom sa nazýva "ťahanie", teh tarik doslovne znamená ťahanie čaju.

8C) Tibetský maslový čaj denne pijú, neuhádnete, v Tibete! Pripravuje sa s jačím maslom (áno, naozaj je to jak, dobre čítate) a soľou! Typicky sa pripravuje až pol dňa. Tak dlho necháme variť čajové listy vo vode, potom ich odstránime z nálevu, ten pridáme do nádoby s jačím maslom a soľou a dobre pretrepeme. Zmes sa takto mieša, až kým sa nesfarbí do fialova a nezhustne. Vtedy sa naleje do hlinených šálok. Bohužiaľ, táto metóda nie je aplikovateľná pre každého (však kto už len má jačie maslo, všakže?), preto sa ako náhrada odporúča použiť akékoľvek maslo a pretrepávanie môžeme vykonať pomocou mixéra. Samozrejme, idete do toho s tým rizikom, že to už nebudete piť tradičný tibetský čaj.

9B) Chifir je veľmi silný tmavý čaj podávaný v Rusku. Tento horký a kyslý čaj sa varí dovtedy, kým sa čajové listy z hladiny neusadia na dne nádoby. Vtedy je hotový a pije sa s rôznymi sladidlami a mliekom, aby sa zmiernila jeho sila. Niektorí fajnšmekri ho však pijú v čistej forme, musí sa však jen pomaly usrkovať, pretože pri väčších dúškoch hrozí, že vás môže napnúť na vracanie.

10D) Tetsubin je tradičný liatinový japonský hrniec, ktorý sa nahrieva nad dreveným uhlím. Hoci tieto hrnce boli populárne celé stáročia, v priebehu 19. ich používanie rapídne pokleslo kvôli objaveniu sa jednoduchších metód varu vody. Používajú sa aj dnes, no rozhodne v menšej miere a skôr pri varení iných jedál, než práve čaju.

Tak ako ste dopadli? Koľko máte správnych odpovedí? Naučili ste sa niečo nové?
Ospravedlňte, prosím, môj chabý preklad a vetné formulácie, niektoré vyzerajú, ako by to vyliezlo z neandertálca, ale spísať tento text mi trvá už takmer tri hodiny a ja už nemám silu to po sebe kontrolovať :D

štvrtok 1. januára 2015

Korenistá špecialita

Neviem ako je možné, že za viac ako dva roky existencie môjho blogu som sem nepridala tento veľmi starý a obľúbený recept. Mamina ho má napísaný na prvých stranách najstaršieho zošitu s receptami a varia ho úplne všetci v rodine počnúc starkou a končiac tetami. Siahame po ňom vždy, keď sa nás niekde zíde viac a nechceme sa ládovať obyčajnými rezňami. Dôležité však je nachystať sa naň dopredu, pretože mäso musí minimálne niekoľko hodín stáť v chlade. Čím dlhšie, tým lepšie. Pokojne aj dva - tri dni.

Zoznam ingrediencií uvádzam na kilogram mäsa, preto si ho vždy treba prispôsobiť podľa vlastných chuťových preferencií. Sem-tam treba čosi pridať, niekedy ubrať, napríklad záleží, či použijete domáci kečup, kremžskú horčicu alebo dijónsku a tak podobne.

Dôležité suroviny:
  • 1 kg bravčového mäsa (v našom prípade šál = zadné stehno, ale hodí sa aj karé) 
  • 1 a 1/2 PL (plnotučnej) horčice
  • 1 a 1/2 PL soli
  • 1 a 1/2 PL (domáceho) kečupu
  • 1 ČL nového korenia
  • 1 ČL kari korenia
  • 1 ČL mletého čierneho korenia
  • 1 ČL worchestrovej omáčky
  • 1 ČL vegety
  • 1 ČL majoránky
  • 1 ČL mletej rasce
  • (1 ČL čili omáčky)
  • 5 vajec
Mäso naklepeme na tenké rezne. Pripravíme si marinádu zmiešaním všetkých surovín a prípadne doladíme (možno bude pridať kečup, možno vajce, soľ či korenie..). Rezne do nej ponoríme a uložíme do chladu cez noc, najlepšie však aj viac. Aspoň raz v priebehu dňa premiešame, aby koreniny rovnomerne vsiakli do mäsa. Rezne potom vypražíme na oleji a podávame v mojom prípade s pečenými zelerovými hranolkami a ľadovým šalátom (pokojne to však môžete sprasiť obyčajnými hranolkami a tatarkou). 





Ako dopadli oslavy Nového roka? Prežili ste ich bez ujmy na zdraví?