Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: 2016

sobota 31. decembra 2016

3 minútový paleo syrový muffin do mikrovlnky

Zaujíma vás, čo za príspevok som si pripravila na posledný deň roku 2016? Čakáte niečo bombastické, spojené so silvestrovskými oslavami? Niekoľko chodové menu, bohatý stôl, milión jednohubiek? Nuž, tak ani jedno ani druhé. Predpokladám, že toho sa dosť nájde na iných blogoch, ja, naopak, ponúkam možnosť ako si rýchlo, ľahko a za pár minút urobiť paleo verziu bochníka či žemle, ktorú potom môžete pokryť obľúbenou nátierkou. To viete, som rebel a musím byť iná ako ostatní. Iná rozumej nie celkom normálna, ale na to ste už asi prišli aj sami. V každom prípade, recept je ideálny, ak máte k dispozícii mikrovlnku, potom si môžete paleo muffin vychutnať čerstvý a horúci, práve pripravený. Cesto sa dá prichystať vopred, nechať do druhého dňa v chladničke a následne v práci machrovať a dráždiť čuch kolegov.
  • 3 PL kokosovej múčky 
  • 1 PL masla
  • 50 g eidamu
  • štipku bylinkovej soli
  • ½ ČL kypriaceho prášku
  • 1-2 PL mlieka
  • 1 vajce
  • obľúbenú nátierku (v mojom prípade hummus s čiernymi olivami {Lidl})
V hrnčeku vhodnom do mikrovlnnej rúry najprv rozpustíme maslo. Pridáme do neho strúhaný syr, kokosovú múčku, soľ, prášok do pečiva, mlieko a vajce. Cesto dobre premiešame a necháme aspoň 10 minút odpočinúť, nie je však problém spotrebovať ho až na druhý deň a udržiavať v chlade. Hrnček vložíme do mikrovlnky a pri najvyššom výkone ohrievame 3 minúty, možno viac, záleží od nastavenia. Rozhodne ho treba sledovať, aby nevykypel.


Muffin sa bude zdať trochu "nedopečený", pretože horúci syr je tekutý, no pri vychladnutí nadobudne pevnejšiu štruktúru. Bochník vyklopíme z hrnčeka, priečne rozkrojíme na krajce a natierame pomazánkou podľa vlastného výberu. (Lahodný je aj samotný!)







Do roku 2017 Vám všetkým prajem nech ste šťastní, najmä zdraví, plní elánu a chuti. Nech je lepší ako ten predchádzajúci, bez starostí a trápení, katastrôf a pohrôm a naplnený ľuďmi, na ktorých Vám záleží. Užite si oslavy pri vedomí, rozhodne to neprežeňte s alkoholom, nech do neho nevstupujete s bolesťami hlavy a podráždeným žalúdkom. 
Majte sa nádherne!

štvrtok 29. decembra 2016

Bleskovky z kuchyne (40)

Tak som zase späť po niekoľko dňovej neaktivite. Mám na to ako inak pádne argumenty.  Po prvé, sami dobre viete, ako je to s Vianocami. Kopec príprav, balenie darčekov, chystanie pohostenia, v mojom prípade i pár hodín strávených v autobuse na ceste domov. No proste, nedostatok času na čokoľvek iné, preto bol blog odsunutý na druhú koľaj. A po druhé: nezaháľala som. Pripravovala som doma klasický šalát, vyprážala filé, piekla kapra, opekala lososa, dorábala prílohy, experimentovala s omáčkou, skrátka, činila som sa celkom výrazne. Mám však za to, že je zbytočné na blogu publikovať recepty na majonézový šalát - ten si každá rodina pripravuje podľa seba, dlhé roky a nebude sa to meniť. Načo by aj, keď je skvelý, všetci ho majú radi a vlastne, zakaždým je tak trochu iný. Stačí pridať o lyžičku viac korenia, menej cibule, rozvariť mrkvu.. no proste, čo vám budem hovoriť. A každý o tom svojom bude prehlasovať, že je najlepší na svete a nenechá si tento názor vytĺcť ani kováčskym kladivom. Ale to nikomu neberiem, ono je to tak správne. Nuž a po tretie, návšteva doma mi zabezpečila nejaké zásoby na pár dní dopredu, preto som nebola zatiaľ nútená vystrájať v kuchyni. Ale to sa za okamih zmení, nemohla som si odniesť pol tonovú tašku. Ejha, rozbľabotala som sa až-až, zámerom tohto úvodu bolo vysvetliť, prečo som sa na vás "vykašľala". Nie je to pravda, škrelo ma, že je tu ticho, preto som sa rozhodla vyplniť ho aspoň prehľadom jedál, ktoré sa nedostali do samostatného článku. (Po štvrté: som leniváááá až to bolí. Veď aj tento príspevok mám rozkopaný už dva dni). Tak na okamih vypnite a nechajte sa nalákať a inšpirovať, možno na niečo dostanete chuť.

Avokádové a mrkvové ružičky, domáce sterilizované kuriatka s hráškom. 
Keď mám náladu na hranie sa..


Citrusy z mikulášskeho balíčka: pomaranč, mandarínka, vlašské orechy a pod nimi pochovaný jogurt. 


Hranolky z kvaky (tuřínu/bielej repy), k tomu pečené gaštany z vianočných trhov a domáca cuketová pomazánka (od maminy). 


Skúšala som trochu exotiky, už dlho som mala na liste zbožných prianí okúsiť mučenku = marakuju a keď ju teda mali v akcii (ale i tak za nekresťanské peniaze), putovala do košíka. Jój, dobré to bolo, škoda len, že tak málo. Ak by ste sa pýtali na chuť, tak mi to pripomenulo multivitamínový džús, neviem, ako lepšie by som ju popísala. 
V miske ešte kaki, ak by tej exotiky bolo málo. Ale kaki je u mňa už ako doma. 


Marakuja v detaile, ak by ste mali problém ju nájsť 😆


Ó, lahoda, paráda, delikatesa! Gaštanové pyré, nejaké gaštany v celku a pre správny chrumkavý prvok slnečnicové jadierka. 


Exotika #2: mamina mi kúpila tamarillo na vyskúšanie. Ehm, nie ďakujem, radšej dám prednosť niečomu inému. Akoby som jedla paradajku, navyše horko-kyslú. Proti paradajkám nič, zbožňujem ich, ale nie v jogurte.. Až potom som si na nete o tamarille vyhľadala nejaké informácie. Nuž, podobnosť s paradajkou nie je náhodná, je to tá istá čeľaď (alebo druh, čo ja viem..). Okrem toho, odporúča sa šupku odstrániť, pretože práve tá je na plode horká. Ja som v naivnej viere, že pôjde o ovocie podobné kaki skonzumovala aj tú. Čo už, poučenie do budúcna: najprv si niečo naštudujem. Vraj sa z neho robia výborné džemy, pretlaky a čatní. 


Ešteže som si ho skombinovala s granátovým jablkom, ktoré celú chuť výrazne zachránilo. Inak by som asi nebola schopná to dojesť. 


Exotika #3: Pitahayu, čiže dračie ovocie, som mala už minulý rok, ale mamka by sa pre mňa rozkrájala a robí mi radosť aj tým, že mi kupuje, čo inak nie, preto ma čakal i tento zvláštny plod. Štruktúra so zrniečkami je podobná kiwi, chuť je však mdlá, akoby potlačená, navyše trochu "šmrncnutá" melónom. Takže som sa radšej poistila banánom a hurá, raňajky na svete. 


Dnes o niečo skromnejšie, ale hlavne, že vôbec. Ako som už spomínala, práve nemám príliš činorodé obdobie (rozumej, som lemra..), no musím to nejako prelomiť a vzchopiť sa. Morálnu podporu určite dostávam aj od vás, teší ma, ak sa tu objaví nejaký náhodný okoloidúci, alebo dokonca pravidelný čitateľ. Som za to vďačná a každý komentár ma zahreje pri srdci. Tak neváhajte a ozvite sa. 
Ďakujem! 💕💘

streda 21. decembra 2016

Nepečené kakaové paleo brownies

Možno by ste si mysleli, že si s tými experimentmi už dám pokoj. Ale ja stále hľadám recept na dokonalé brownies. Za všetkými dosiaľ publikovanými si stojím, o tom niet pochýb, chuťovo sú výborné a môžem ich len odporučiť, konzistencia však úplne nespĺňa moje požiadavky. Pri mojom pátraní som narazila na nepečené brownies, nepečené za predpokladu, že už máte hotové tekvicové pyré, ktoré patrí medzi suroviny. Práve preto sa mi pozdávali, veď odpadne starosť o sporák, preto som sa podujala ich vyskúšať. Som presvedčená o tom, že keby som do bodky sledovala množstvá ingrediencií, dosiahla by som požadovanú formu tohto hriešne dobrého dezertu. To by som však nebola ja, keby som si z nich nerobila ťažkú hlavu a natrepala tam všetko pyré, ktoré som mala pripravené. Takže boli extrémne pudingové a nedržali tvar, nič to však nemení na fakte, že sú výborné, prudko kakaové s príchuťou kokosu, proste jedna báseň. A pokojne ich môžeme konzumovať lyžičkou. Ale ak dodržíte objemy uvedené nižšie, zaručujem, že sa podaria aj čo do formy. V zátvorkách uvediem, ako som recept spotvorila a prečo nevyšiel, ako mal.
  • ½ hrnčeka kokosovej múky {½ hrnčeka + 1 PL} 
  • ½ hrnčeka holandského kakaa {1 kopcovitú PL}
  • ½ hrnčeka arašidového masla s kúskami orieškov {mega obrovskú PL}
  • ½ hrnčeka tekvicového pyré (z upečenej maslovej tekvice so škoricou a trochou mlieka) {asi hrnček}
  • ¾ hrnčeka medu alebo javorového sirupu {nedávala som vôbec, nesladím}
Pekáč alebo formu vystelieme potravinovou fóliou, aby sa nám s brownies lepšie manipulovalo. Vo veľkej mise zmiešame kokosovú múku a kakao. Do sypkých surovín pridáme hotové tekvicové pyré, arašidové maslo a med (ak používame). Všetko dobre premiešame do jednoliatej hmoty a v prípade potreby pridáme kokosovú múku, ak je cesto príliš riedke alebo lyžicu mlieka v prípade, že je naopak husté. Cesto roztrieme do pripravenej formy a uložíme do chladu minimálne na pol hodinu, aby brownies stihli spevnieť. Chlad pomôže surovinám stuhnúť a ešte viac získať tvar. Je však možné tieto brownies jesť i teplé, stačí ohriať v mikrovlnnej rúre (ako som urobila i ja), potom je ale nutné počítať s tým, že budú viac pudingové. Ale sú výborné! Návykové a neodolateľné. Naozaj 😆😜






Chybami sa človek učí, hlavne si ich musí vedieť priznať. Ja viem, že ani zďaleka nie som dokonalá a kde sú moje medzery a slabosti, neberiem to však ako prekážku, práve naopak, skôr ako hnací motor k tomu sa neustále zlepšovať a posúvať dopredu. Možno je to pomalý vývoj, ktorý stojí nemalé úsilie, ale ak sa nesústredíte len na cieľ, ale užívate si samotnú cestu k nemu, napokon na výsledku ani tak nezáleží. A to platí pre akúkoľvek oblasť života. Som presvedčená, že vám o tom nemusím hovoriť a veľmi dobre toto všetko viete. Sama sa čudujem, kam sa moje myšlienky rozutekali pri písaní tak povrchného článku, ako je recept na brownies. Nezaškodí si tieto veci neustále pripomínať, pri akejkoľvek napohľad obyčajnej činnosti. Človeku sa potom ľahšie prebíja životom. Či? 
No ale nie o tom som chcela. Aha, už viem: pripravte si brownies! Budete chcieť viac a viac, ale ono to vlastne nie je až také zlé. V samej podstate sú celkom zdravé (odhliadnuc od množstva kakaa.. a arašidového masla.. ale to sú oriešky, hodnotné tuky a mastné kyseliny.. jasné, treba si nájsť výhovorky..). 

pondelok 19. decembra 2016

Bleskovky z kuchyne (39)

Od posledného príspevku z kategórie bleskoviek uplynie už takmer mesiac, preto som usúdila, že je načase prevetrať zložku, nech sa v nej toho opäť nenakopí neúmerné množstvo. Momentálne si užívam najmä prísun gaštanov, zdokonaľujem sa v umení aranžovaní avokáda, pchám sa exotickým ovocím (vitaj kaki a granátové jablko), tekvicové krémy do mňa padajú na cisterny (a to vás ich počtom ani nebudem obťažovať) a cícerové pomazánky párujem so všetkým, čo mi príde pod ruku.

Toto je najhoršie zlo na ktoré som v poslednej dobe narazila! Práve preto, že je tak dobré. Mlieko s príchuťou čokoládový brownie? Toto nikdy nikto nemal vymyslieť. Druhé návykové zlo je dokonalé gaštanové pyré, ktorého sa takisto neviem nabažiť. Uvariť gaštany, zmixovať s trochou mlieka a som hotová. 
K tomu škoricový pečený cícer aby som mala čo chrúmať a v práci nech sa deje, čo sa chce, ja budem spokojná, aj keby na mňa zákazníci nadávali v troch jazykoch. 


Tu je teda jedna malá ukážka z toho, koľko tekvicových krémov som už prehnala mixérom. Výnimočne doplnený camembertom, ale obvykle mi k tomu stačí hrsť tekvicových jadierok, ktoré pridávam až na záver.
A zase tie gaštany..


Mango nesmie chýbať..


.. ani akákoľvek pečená zelenina. Väčšinou s cícerovou pomazánkou (jemne pikantná) ako dipom a tu i s volským okom, lebo som dojedala už iba nejaké zvyšky a samotná by ma nezasýtila. 


Naopak, pečené cesnakové rozpučené batáty som nemala už dlho a po čase som si ich s radosťou pripomenula. Cícerová pomazánka, hummus, ono je to vlastne jedno a to isté. Tento v príchuti classic (všetko z Taiwanu Lidlu).


Skromný pokus o umenie, ale zlepšujem sa. Avokádo sa už naozaj trochu začína podobať na ružičky. V miske čudná vaječno mliečna zmes (aka keď chcete redšiu praženicu..). 


Myslím, že tu niekde som objavila kúzlo "čipsov" z červenej repy. Natenko nakrájať, obložiť maslom, pofŕkať balzamikovým octom a piecť do chrumkava. Delikatesa! 


Aj toto je len malý zlomok sladučkého kaki, ktoré malo tú česť zasýtiť môj pahltný žalúdok. Žeriem horšie ako kyselina. Ale musím si to užiť teraz, keď je v sezóne a lacné, inak naň budem zase čakať celý rok. 


Rovnako ako granátové jablko..


No a v tomto snímku sa spojili všetci moji aktuálni favoriti: pečené gaštany, cícerová pomazánka s červenou repou, tekvica napchatá do fantastických muffinov zo šošovicovej múky. Keby ste mali záujem, kliknite na >>recept<<. 


Smoothie som si nepripravovala snáď už celé veky, v zime to k nim ani neťahá, ja ale nie som celkom normálna a tak som si naň spomenula. Vytiahla z mrazničky maliny, natrepala ich do smoothie makera, zaliala mliekom a vyrobila niečo skoro ako zmrzlinu. Doslova, pretože smootie miska mi v noci na balkóne zmrzla a kým som sa do nej pustila, nestihla sa ohriať. 


Radšej bez komentára..


Nie, nie sú to zemiakové hranolky, ale pečená kvaka (tuřín/biela repa), ktorá klame výzorom, ale dovolím si tvrdiť, že chuťou je ešte lepšia, ako klasika. Piecť s cesnakom a bylinkami, podávať s hummusom a máme to ako upgrade tradičného fast foodu.


A ja s pokojným svedomím môžem konštatovať, že sme sa dopracovali ku koncu. Nie teda k úplnému, ešte zopár fotiek vyčkáva na svoje zverejnenie, mám toho však už akurát tak dosť a som zrelá do postele. Oči mi klipkajú, klávesy sa mi pletú a vás by to tiež už začalo nudiť (ak sa tak doposiaľ nestalo). Okrem toho, musím si niečo nechať aj nabudúce. Aspoň budete mať dôvod sem zavítať. Takže do skorého čítania, teším sa na vás!

nedeľa 18. decembra 2016

Fialový šalát s balzamikovou redukciou a šampiňónmi

Zrejme ste postrehli, že teraz celkom fičím na >>červenej repe<<, >>červenej kapuste<< a dokonca na ich >>kombinácii<<. Kedže sa mi na balkóne ocitli obe suroviny, zamestnávala som svoj mozog myšlienkou opäť ich spojiť. Napokon prečo nie? Je to podarené duo, dopĺňajú sa nielen chuťou, ale i farbou. K cvikli okrem iného pasuje aj balzamikový ocot, siaham po ňom i pri zálievke na šalát a tak nebolo o čom dlho špekulovať. Na vyššiu úroveň však tento šalát posúva redukcia octu, inými slovami hustý, sirupový výťažok, ktorý vzniká varením balzamika. Príjemným prekvapením sú maličké šampiňóny, kde tu vykúkajúce pomedzi kapustu a kúsky repy. Je síce ťažšie ich nájsť, keďže ocot ich zafarbí takmer do čierna, ale na jazyku ich spoznáte. A to je to hlavné. Takže: esteticky je to jedna veľká jednoliata neforemná masa, po chuťovej stránke dokonalé pohladenie. Mimochodom, mala som v pláne pridať k zelenine mäkký kozí alebo balkánsky syr, napokon som na to úplne zabudla. Nenapadlo mi to zrejme jednak preto, lebo už pri ochutnávaní som zistila, že tomu nič nechýba a po druhé, ani by mi nestačila misa. Naložila som ju do prasknutia a o pár obedov mám postarané. Odporúčam šalát nechať pár hodín, najlepšie do druhého dňa, odležať, aby kapusta stihla nasiaknuť zálievkou a trochu zmäkla. No a natárala som toho už neúrekom, poďme do varenia!
  • 2 veľké červené repy 
  • trochu masla
  • sušený tymián
  • bylinkovú soľ
  • 1 veľkú konzervu baby šampiňónov
  • 2 veľké strúčiky cesnaku
  • 1 ČL sladkej čili omáčky
  • 1 hrnček balzamikového octu
  • ½ menšej červenej kapusty
  • {100 g mäkkého kozieho, Balkánskeho alebo iného chuťovo výrazného syra }
Repu uložíme na alobal, obložíme maslom, posypeme tymiánom a bylinkovou soľou, zvinieme do balíčka a vo vyhriatej rúre pečieme 40-45 minút, kým nie je mäkká. Necháme vychladnúť. 

Na troche masla v panvici orestujeme šampiňóny a plátky cesnaku, kým jemne nechytia farbu. Odložíme nabok a pripravíme redukciu. Do rajnice nalejeme ocot, pridáme čili omáčku a privedieme k varu. Na miernom plameni varíme, kým sa objem nezredukuje na tretinu pôvodného množstva (8-10 minút) a nadobudne hustú, sirupovú konzistenciu. Do redukcie zamiešame šampiňóny. 


Upečenú cvikľu ošúpeme, nakrájame na osminy (či iné zlomky) a vložíme do hlbokej misy. Pridáme kapustu nakrájanú na tenké rezance a všetko zalejeme balzamikovo-šampiňónovou zmesou. Ideálne necháme pár hodín odpočívať a podávame znovu ohriate alebo aspoň pri izbovej teplote. Ak chceme, až na záver posypeme rozdrobeným syrom.





Dúfam, že vás táto fialová/purpurová bomba zaujala, niečo ľahšie pred typickým sviatočným obžerstvom príde vhod. Veru veru, už len párkrát sa vyspíme a toľko očakávané a omieľané dni pokoja a mieru (ako vážne?) budú konečne tu. Snáď ste zlatú nedeľu venovali príjemnejším veciam, ako zhonu, stresu a snahe dohnať zameškané (na druhej strane, mnohí si určite povedia, že ešte času dosť..) a oddýchli si. Želám pevné nervy do nového týždňa a dovidenia do ďalšieho článku!

sobota 17. decembra 2016

Paprikovo syrové krekry

Posledný víkend pred Vianocami som obetovala ďalšiemu a záverečnému pečeniu. Uvažovala som nad tým, že do pozornosti sa vždy dostane sladké, tradičné pečivo, napríklad perníčky, linecké, vanilkové rožky, griláž, medvedie pracky, čokoľvek iné, po čom vaša rodina každoročne siahne, no slaným dobrotám sa toľko priestoru nevenuje. Pritom je to škoda, pretože niekedy je už človek tak prepchatý cukrom, že by najradšej lízal soľničku. Vtedy padne vhod mať po ruke malú škatuľku ukrývajúcu rýchle chuťovky na vyrovnanie hladiny minerálov, či uspokojenie neodbytného hladu pred nekonečným čakaním na slávnostnú večeru. Výborné sú aj ako pohostenie pre návštevy, doplnok k silvestrovskej párty a vlastne, aj ako krutóny do rôznych polievok. Ako s týmito syrovými krekrami s príchuťou údenej papriky naložíte, nechám na vás, ale určite si ich pripravte.

Na 100 asi 1.5 cm kúskov:
  • 1 ½ hrnčeka strúhaného syra typu Eidam
  • 4 PL masla
  • ¾ hrnčeka hladkej múky + na podsypávanie
  • ½ ČL prášku do pečiva
  • 1 ČL soli (záleží však aj od slanosti zvoleného syra)
  • 1 ½ ČL mletej údenej papriky
  •  ½ ČL pálivej omáčky (sriracha)
  • 1 PL mlieka
Rúru predhrejeme na 180 °C a dva plechy vyložíme papierom na pečenie. Do veľkej misy preosejeme múku, prášok do pečiva, soľ, údenú papriku a pridáme zmäknuté maslo s pálivou omáčkou. Varechou premiešame, kým sa hmota pomaly nezačne spájať. Do toho nastrúhame syr a prilejeme mlieko.


Najprv opäť vareškou a potom rukou vymiesime cesto, ktoré sa dobre oddeľuje od stien nádoby. V prípade potreby prisypeme trochu múky. Poprášime ňou pracovnú dosku aj valček a cesto vyvaľkáme na hrúbku asi 0.5 cm a radlom/nožom nakrájame na asi 1 a pol centimetrové štvorce. Rozložíme ich na plech a vidličkou popicháme, aby vypadali ako tradičné krekry. Pečieme tak 15-18 minút, podľa vlastností rúry, do zlatista.






Koľko druhov vianočného pečiva máte v pláne pripraviť? Bude medzi nimi aj niečo slané? Alebo nepečiete vôbec a radšej sa necháte pozvať? Píšte, prezraďte, som zvedavá. A zatiaľ prajem ničím nerušený a pokojný víkend. Dúfam, že si nájdete aspoň chvíľočku na oddych. Napokon, niektorí majú vypekanie ako hobby a dokonale si pri ňom odpočinú. V tom prípade varechu do ruky a ideme na to!

streda 14. decembra 2016

Šošovicové kari s kokosovým mliekom

Často hovorím, že sa na nejaký recept chystám už dlho, ale v tomto prípade je to dlhooooo predlhoooo. Fakt neviem prečo mi toľko trvalo opätovne sa do neho pustiť, keď som vedela, že inak ako s úspechom to nemôže dopadnúť. Ak je tam hustá kokosová omáčka, som namotaná ako liana okolo Tarzanovej ruky. Asi to bolo tým, že som si tak nejak vždy povedala, že si to kokosové mlieko šetrím na niečo vzácnejšie, pompéznejšie, kreatívnejšie. Chyba! A ešte aká! Tento pokrm je veľkolepý v svojej jednoduchosti. Dobre, krásy mnoho nepobral, ale ja mu to s ľahkým srdcom odpúšťam. Ošemetný je však samotný názov. Inšpiráciu som síce čerpala z receptu, ktorého názov obsahoval slovko kari, áno, červená kari pasta je jednou zo surovín, ja si však pod týmto pojmom predstavím niečo iné. Dané jedlo je skôr akoby prívarkom?? (možno), čudným gulášom? Ono je to vlastne úplne jedno, hlavne, že som sa rozplývala blahom. Mimochodom, do indického kari asi ťažko pôjdu typicky slovenské dubáky, všakže? Ale mne nedalo ich nezapracovať. Šošovica a poctivo nazbierané a sušené dubáčiky, to k sebe pasuje ako Kremienok k Chocholúšikovi, Pat k Matovi, sedem trpaslíkov k Snehulienke a podobne. Ale to som sa zase raz zbytočne rozrečnila, venujme sa radšej vareniu.
  • ¾ - 1 hrnček šošovice, v suchom stave 
  • trochu masla
  • 1 cibuľu
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 ČL červenej kari pasty (kto má rád ostrejšie jedlá, pridá viac)
  • podľa chuti dubákového korenia
  • veľkú hrsť sušených dubákov
  • 1 plechovka (400 g) kokosového mlieka
Šošovicu na noc namočíme. Na druhý deň prepláchneme, precedíme a na chvíľku odložíme bokom. Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a takisto necháme odležať. Cibuľu nakrájame nadrobno a na masle orestujeme. Pridáme strúhaný cesnak, kari pastu, dubákové korenie a premiešame. Do rajnice pridáme šošovicu, poriadne ju zmiešame v masle a necháme málinko opražiť. Zalejeme kokosovým mliekom (celkou plechovkou - vodnatou aj tuhou časťou, ak sa zložky separovali) a privedieme k varu. Prihodíme scedené dubáky a varíme, kým sa tekutina nezredukuje na požadovanú konzistenciu. Mala by pripomínať čosi ako prívarok (ale každému jak je libo). Hotovo, podávame horúce, ale pozor na jazyk varovala som vás!






Do nehostinného počasia ako stvorený! Sýty pokrm, ktorý na to síce nevypadá, ale zaženie hlad na dlhé hodiny. Kokosové mlieko je bohaté na tuky, ktoré aj v malom množstve dodajú poriadnu dávku energie. Šošovica poskytne kopec prospešných látok, minerálov, vitamínov a tak (odborníci by vám o tom vedeli rozprávať) a dokonalá bodka stelesnená v hríbikoch nadmieru poteší chuťové receptory . Žalúdok plesá črevá neskôr už menej a my sa smejeme nečasu za oknom ako keby nás za to platili. Či nie? 😀😀