Tekvicové mini "žemle" s moravským údeným a syrom

Inšpiráciu na tento recept som našla u Lucky na >>tekvicový chlieb<< vhodný aj pre histaminikov. Ja histamínovou intoleranciou netrpím, okamžite ma však zaujal, pretože, haló: tekvica? Transformovaná na chleba? Fantázia! A bola som namotaná, ako práchnivejúca múmia. Navyše keď som po zhliadnutí surovín zistila, že do neho nejde múka, leda tak kokosová, získal si ma ešte viac. Nemusím ani zdôrazňovať, že farba je bezpochyby bezkonkurenčná, sýta, pútavá, oku lahodiaca. No treba ešte niečo viac? Ahá, jasné, čo k nemu, všakže? Nuž, zvolila som mäso, konkrétne plátky moravského údeného a bez syra, to by sa mi nerátalo, čím bola dostatočne pokrytá časť mojej dennej dávky bielkovín. Množstvo som zredukovala asi o polovicu a receptúru málinko upravila, preto nakoniec do rúry putovali 3 keramické misky.

• 1/2 maslovej tekvice
• 2 vajcia
• 4 PL kokosovej múčky
• 1 kopcovitá PL kokosového oleja
• 1 ČL prášku do pečiva
• 1 ČL sušeného oregana a granulovaný cesnak podľa chuti
• 2-3 plátky moravského údeného
• eidam podľa vlastného uváženia

Tekvicu zbavíme jadierok, umyjeme a nakrájame na drobné kocky. Uvaríme vo vode do mäkka. Pomocou tyčového mixéra zmixujeme na hladké pyré. K nemu pridáme vajcia, rozomletý strúhaný kokos (alebo priamo kokosovú múčku, ak zoženiete), roztopený kokosový olej, prášok do pečiva, oregano a cesnak. Cesto vlejeme do keramických misiek (alebo formy na chlieb) a pečieme pri 180 °C tak 15-20 minút, ale treba to sledovať (ja sa s našou novou rúrou ešte len zoznamujem, no už teraz môžem povedať, že pečie rozhodne pomalšie, ako plynová v starom byte, takže som netrpezlivá a neustále tisnem nos na sklo, kedy už konečne bude všetko hotové!). 

Ešte horúce žemličky vyklopíme, prerežeme a uložíme na ne syr, aby sa roztopil a šunku. Priklopíme ako hamburger a, sláva, môžeme veselo konzumovať. Počkať, ešte nie, zabudli sme na zeleninu. Čo tak rýchly paradajkový "šalát": zmiešame mini Roma paradajky s náprstkom olivového oleja a balzamikového octu a posypeme korením na paradajky. Dobre, teraz už naozaj, ideme k stolu!

Takéto žemle veruže môžem, pravdepodobne si ich niekedy v budúcnosti narobím viac do zásoby, aby som ich mohla priebežne počas týždňa likvidovať v práci. Jediná vec, ktorú ešte budem musieť vypilovať, je správna hustota cesta. Teraz som to tam hádzala tak trochu pocitovo a bolo redšie, ako by malo. Preto žemle dôsledne nedržali tvar a na spodku sa rozpadali. 

Riešenie: zredukovať pomer tekutých prísad k sypkým alebo predĺžiť dobu pečenia. A možno ideálne oboje. Tak či onak, sú tak dobré, že nedbám na experimentovanie v tejto oblasti a pokojne ich budem trénovať častejšie. A vy by ste mali rovnako!