Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: júna 2017

streda 28. júna 2017

Roláda z cesta na oblačné žemle - šunka & syr + reďkovkový šalát

Spomínala som už niekoľkokrát, že sa mi konečne podarilo nájsť dokonalú nízko sacharidovú alternatívu k pečivu. Sú ňou zbožňované oblačné žemle, ktoré sa skladajú z dvoch a pol ingrediencie, a hoci potrebujete zamazať až dva elektrospotrebiče, ich príprava je rýchla a zvládne ju každý. Moje myšlienkové pochody: čo tak vziať niečo fantastické a nasadiť tomu ešte vyšší level? Dá sa to vôbec? DÁ!
Niekedy som si s ťažkým srdcom spomenula na rôzne dobroty z lístkového či kysnutého cesta, ktoré obsahovali rozličné náplne. Sladké či slané, na tom nezáleží. Také pizzové kolieska, ktoré u nás mizli rýchlosťou blesku.. Škoricové či kakaové osie hniezda.. bola som presvedčená, že sa s nimi budem musieť nadobro rozlúčiť. Potom som objavila recept na >>karfiolové stromboli<<, ktoré aspoň čiastočne riešilo môj problém. Vyskúšala som aj vynikajúce >>rolky z arašidovej múky<<, ale predsa, príprava u oboch sa mi zdala trochu prácna. Karfiol sa musí najprv poriadne spracovať a vyžmýkať, v prípade orechových múk ide do cesta syr, ktorý je potrebné roztaviť a poctivo zapracovať. A priznajme si, na podobné "babračky" máme nie vždy náladu či čas. Okrem toho, karfiol na sladko je asi príliš veľký úlet i na mňa. Na sladké výrobky z orechovej múky sa ešte chystám, tu je však problém ich príliš veľká energetická hodnota. Dáte si jeden - dva kúsky skôr ako odmenu, dezert, než hlavné jedlo.
Takže honba za cestom, ktoré by bolo vhodné transformovať do efektných slimákov pokračovala. Až doteraz! Akonáhle som niekoľkokrát otestovala, že oblačné cesto je ľahko formovateľné, ale dobre drží tvar, prebehli mi pred očami všetky tie možnosti. Používam doň cottage syr, ktorý sa dá ochutiť trebárs i kakaom alebo škoricou a nebude to hnusné. Originál uvádza krémový syr (typu Philadelphia), ktorý je snáď na takéto variácie ešte vhodnejší. Pri pečení cesto hrôzostrašne nafúkne, ale po miernom vychladnutí spľasne, takže sa z neho stane dokonale pružný tvarovateľný plát. Značka ideál! Vedela som, že to musím okamžite previesť do praxe. Aj keď, opäť som stavila na istotu, kombinácia šunka-syr je nepriestrelná a nič sa ňou nedá pokaziť. Výsledok? Prvá oblačná roláda je na svete a ja vám ju s hrdosťou môžem predstaviť:
  • 200 g cottage syra, bez srvátky
  • 2 vajcia - bielka a žĺtka zvlášť
  • ½ ČL bezfosfátového prášku do pečiva
  • 1 ČL korenia na pizzu
  • 100 g dusenej šunky (čím vyšší podiel mäsa, tým lepšie, moja mala 96%)
  • 120 g mozzarelly
Do veľkej nádoby oddelíme bielka a pridáme kypriaci prášok. Vyšľaháme na tuhý a akoby "suchý" sneh. V inej vysokej nádobe pomocou ponorného mixéra zmixujeme cottage a vajcia ochutené korením na pizzu. Túto hladkú syrovo-vaječnú hmotu potom zľahka primiešame do snehu a vypracujeme kompaktné nadýchané cesto. Rozotrieme ho asi v 1.5 cm hrúbke na plech s papierom na pečenie do tvaru obdĺžnika. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nespevnie tak, že síce ešte nie je hotové, ale zato už dostatočne drží tvar, aby sa dalo rolovať. Bude mierne zlatisté. Pozor, ak príliš nafúkne, na minútu otvoríme dvierka rúry, aby spľaslo. Predpečený plát cesta vyberieme von a rozložíme naň plátky šunky a mozzarelly (môžeme ju i nastrúhať). Ochutíme ešte trochou korenia a opatrne z dlhšej strany zvinieme do rolády. Vrátime späť do rúry a dopekáme ďalších 10 minút, kým cesto nie je zlatohnedé a upečené aj v najhrubšej časti. 





Po upečení necháme chvíľu vychladnúť, aby syr spevnel a krájame na jednotlivé slimáky. 



Podávame napríklad s reďkovkovým šalátom: zväzok reďkoviek nakrájame na tenké kolieska, zmiešame s balzamikovým octom, kvalitným olejom a korením na šalát. 




Čo poviete? V tomto ceste vidím obrovský potenciál, dá sa použiť na náplne od výmyslu sveta, netreba sa brániť ani sladkým, ak je to to, čo vám chýba a zatiaľ ste nenašli alternatívnu náhradu. Ja som skúšala už pripraviť oblačné žemle s príchuťou škorice a poviem vám, paráda, preto ani roláda nebude problémom. Také tradičné osie hniezda, hmmm, sliny sa mi zbiehajú. Ale medzitým, ani pizza slimáky nie sú na zahodenie, preto utekajte a aspoň na chvíľu buďte s hlavou v oblakoch! 

utorok 27. júna 2017

Mrkvové rezance s kozím syrom a hráškom

Spolubývajúca mi vystrúhala takú poklonu, že som mala sto chutí ju objať. Čo je v týchto horúčavách znakom obrovskej vďačnosti, to musíte uznať. Pritom prišla tak nečakane, na takmer obyčajný obsah mojej misky. Rozhodla som sa teda, že sa oň podelím s vami, aby ste mali možnosť aj vy získať podobnú pochvalu. Pripravovala som si jeden z tých obedov, kedy sa mi nechcelo príliš vymýšľať. vtedy to istí kopec zeleniny, nejaké bielkoviny, najčastejšie v podobe syra a v podstate ide o to, ako zlikvidovať niektoré suroviny z chladničky, nech zbytočne nezaberajú miesto. Čím ma teda dostala do kolien? Vraj tento pokrm bez obáv môžem ísť predávať do akejkoľvek reštaurácie, vegetariáni by sa oň šli potrhať. Jednak forma rezancov z mrkvy okamžite uchváti pozornosť, po druhé, hrá to farbami, pretože kontrast oranžovej, zelenej a bielej je výrazný.. a jej komentár: "..A ešte to servírovanie: tu taký oriešok, hen taký oriešok, do toho hrudky syra, no vypadá to super!". Tak vidíte, aj z pár ingrediencií sa dá vymyslieť niečo, čo predčí všetky vaše očakávania. A musím sa priznať, že tentokrát som sa ani nesnažila. Rezance z mrkvy som nemala už dlho, tak som usúdila, že je opäť čas precvičiť svaly na ruke a strúhať do bezvedomia, hrášok som mala čerstvý od kolegyne a tešila som sa na jeho famóznu chuť, no a kozí syr som zvolila hlavne preto, lebo bol práve načatý. A úžasne chutí. Bonus v podobe orieškovo-olivovej zmesi som zvolila na poslednú chvíľu, lebo sa mi toho zdalo akosi málo. Naďabiť tu a tam na chrumkavý element je niečo, čo sa mi ráta, takže šup s ňou do misky! Navyše kvalitné tuky v strave potrebujeme, pretože práve ony pomáhajú telu vstrebávať všetky tie vitamíny zo zeleniny. Nie je viac nad čím špekulovať, vyhrňte si rukávy, ideme strúhať!
  • 1 gigantickú mrkvu, alebo dve menšie
  • 1 PL oleja z jadier vlašských orechov
  • 1 PL jablčného octu
  • ½ ČL údenej papriky
  • ½ ČL granulovaného cesnaku
  • 1-2 hrste čerstvého hrášku
  • 50 g kozieho syra
  • hŕstku orechovo-olivovej zmesi (Lidl DeLuxe)
Mrkvu očistíme a nastrúhame na rezance (kto má špiralizér je macher a smeje sa, ja mám "lievik" tak posilňujem, ale dá sa to zvládnuť aj škrabkou). Do woku vlejeme olej a jablčný ocot, pridáme rezance, ochutíme ich paprikou a cesnakom a opekáme, kým mrkva nie je zlatistá a opečená, mala by však stále ostať ešte trochu chrumkavá. Hotovú preložíme do misy, premiešame s hráškom, posypeme rozdrobeným kozím syrom a doplníme orechovou zmesou. Hotovo, podávame!



Mimochodom, použila som tento syr, pochádzajúci z orientálneho týždňa v Lidli a je fan-tas-tic-ký! Niečo ako feta, ale logicky vyrobený z kozieho mlieka. Rozdiel spoznať na prvé ochutnanie, takže milovníkom kozích výrobkov bude stopercentne vyhovovať. 





Skutočne neviem, čo by na to povedali vo vychytených reštauráciách, je však pravda, že v dnešnom svete, kde čoraz viac ľudí podlieha vegetariánstvu a v krajnejšom prípade i vegánstvu, raw a neviem akej strave ešte, by si asi našiel priaznivcov (pre tých vegetariánov; je mi jasné, že vegán sa misky nedotkne kvôli syru - musel by nájsť inú alternatívu a raw vyznavač zase z dôvodu tepelného spracovania mrkvy - ale i to sa dá obísť a podávať surové, nie je nič jednoduchšie). Ostatne i ja sa nechávam inšpirovať keto a paleo kuchyňou. Zabŕdnem však i do iných a nájdem si v tom to, čo potrebujem. Každému vyhovuje niečo iné, preto moje riadky v žiadnom prípade neberte ako odsudzovanie. Ide len o čisté konštatovanie. Snáď sa medzi vami nájde niekto, koho toto prosté jedlo zaujme a rozhodne sa pripraviť si ho. Dajte mi vedieť. 
Och a posledná myšlienka na záver: nechcem sa ani chvastať. Netvrdím, že som najdokonalejší kuchár na svete. Že všetko čo pripravím je ako ambrózia. Len ma skutočne dojalo, že sa mi dostalo takej milej pochvaly v momente, kedy som to nečakala ani náhodou (lebo viete ako to je: keď upečiem niečo do práce, v zastrčenom kútiku duše dúfam, že aspoň jedno ďakujem sa mi dostane..). 

pondelok 26. júna 2017

Čerešňový Clafoutis bez laktózy

Čo keby sme si dnes dali niečo sladké? Príspevok na túto nôtu sme nemali už dlho a vystriedať obsah nezaškodí. Áno, opäť som po dlhšej dobe piekla. Piekla v zmysle, že nielen sebe na obedy do práce, ale pre potešenie, len tak pod zub. Rozhodla som sa tak hneď z dvoch dôvodov:
  1. Kolegyňa nám do práce doniesla plný kôš čerešní, že jej už lezú hore krkom a nevie čo s nimi, že ich treba okamžite zlikvidovať
  2. Spolubývajúca minulý týždeň zvládla aj poslednú skúšku, takže som ju chcela odmeniť za ťažko vykonanú prácu
Aby aj Nika mohla z môjho výtvoru ochutnať, musela som všetky mliečne výrobky nahradiť bezlaktózovými. To ale nie je problém, v skutočnosti tam ide iba jeden a to smotana a dnes už nie je problém zohnať v obchode potraviny s jej zníženým obsahom. Už dávno ma zaujali recepty na takzvaný Clafoutis. Hlavne preto, že ich príprava je nesmierne jednoduchá. Všetko zmiešame v jednej miske, navyše bez použitia elektrických prístrojov a zbytok si odnesie rúra. Dokonalé. 
Mimochodom, ak by ste chceli niečo vedieť o tomto koláči pochádzajúcom z Francúzska, dovolím si trošku citovať wiki (pretože viete, to je ten najlepší a "zaručený" zdroj informácií 😁). Tradične sa pripravuje z čerešní. Wiki doslova udáva čierne čerešne, čo vedie na odkazy k čremche neskorej. Z tohto som celkom mimo, viete niekto, čo to preboha je za ovocie? Je to niečo iné ako obyčajné čerešne? Poučte ma! 
Ovocie sa naskladá do formy na pečenie a zaleje veľmi tekutým cestom, pripomínajúcim to, z ktorého sa pripravuje Flan - ďalší dosť známy koláč. Je bežné clafoutis podávať ešte vlažný a s kôpkou šľahačky či zmrzliny. 
Prekvapila ma jeho konzistencia. Najprv som zažila infarktové stavy, keď som pri pečení nahliadla do rúry a koláč vybublal až takmer nad okraj formy, nafúkol sa ako balón a ja som sa bála, že si odskočí niekam preč. Potom, chvalabohu, spľasol. S týmto javom sa bežne stretávam pri pečení oblačných chlebov, je normálny aj pre Dutch baby (palacinky z rúry), nečakala som ho však v tomto prípade. Druhou zvláštnosťou je to, že po vychladnutí nadobudne akúsi pudingovú konzistenciu, v strede sa tvári takmer akoby nedopečený a preto som ho v rúre nechávala podstatne dlhšie, ako bolo predpísané. Bez ujmy na zdraví, obskakovala som ho ako miminko, aby sa mu neprihodilo nič zlé a aby mu ani náhodou nenapadlo prihorieť. Predsa len, mala som v úmysle ho rozdať ďalej, takže som si nemohla dovoliť nejaký nepodarok. Výsledok? Spolubývajúca zošrotovala hneď tri kúsky, ktoré som jej naservírovala, kolegyňa dneska pochválila, takže si ani neviete predstaviť ako ma to hreje na duši. Dúfam, že sa bude páčiť aj vám a rovnako si na ňom pochutnáte. 
  • 1-2 hrnčeky vykôstkovaných čerešní
  • 50 g hladkej múky
  • 70 g kryštálového cukru
  • štipku soli
  • 2 vajcia
  • 200 ml smotany na varenie bez laktózy
  • pol ampulky vanilkovej esencie
  • práškový cukor na posypanie, ak máme
Do veľkej misy preosejeme múku, pridáme cukor, soľ, vajcia, smotanu, vanilku a ručne metličkou prešľaháme, kým cesto nie je bez hrudiek. Vlejeme ho do predpripravenej formy na pečenie - buď vymazanej a vysypanej múkou alebo vyloženej papierom na pečenie. Do cesta rovnomerne rozložíme čerešne a formu vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C. Pozor, cesto je skutočne veľmi tekuté, takže opatrne, dobu pečenia regulujeme podľa výkonu rúry. Pečieme minimálne 40 minút, ale pokojne aj viac, záleží od podmienok. Stav kontrolujeme špajdľou, okraje by mali byť zlatisté a oddeľovať sa od stien nádoby. 


Vyberieme z rúry a necháme pár minút odstáť. Ešte teplý môžeme nakrájať na kúsky, poprášiť práškovým cukrom a servírovať. 







Tento koláč je pre mňa samé prekvapenie, pretože po tom ako nedôverčivo som sa dívala na riedku masu v pekáči som ani nedúfala, že sa takto nadmieru vydarí. Množstvo múky je minimálne, musela som sa dvakrát pozrieť, či som si zle neodpísala údaj. Hlavnú zásluhu preto majú na konzistencii práve vajcia v kombinácii so smotanou, čím sa asi vysvetľuje jeho pudingová podstata. Sladké čerešne pečením pustia šťavu, ktorá trochu lepí a pripomína tak karamel či med. No proste, budete sa oblizovať i za ušami. Skúste!

piatok 23. júna 2017

Grilovaný ovčí syr s hrachovo-paradajkovou vinaigrette/zálievkou/omáčkou

V najbližšej dobe ma asi začnú pokrývať štetiny a miesto bežnej reči budete musieť lúštiť moje rôzne béééé alebo méééé výrazy. Na čo narážam? Som presvedčená, že sa čoskoro transformujem buď na kozu alebo ovcu. Objavila som totiž čaro syrov z mlieka týchto dvoch neoceniteľných úžitkových zvierat a (prekvapujúco) je mi jedno, koľko to stojí. Asi som sa zmierila s tým, že ak chce byť človek labužníkom a užívať si kulinárske zážitky, nemôže až tak hľadieť na peniaze. Koniec koncov, na iné veci okrem jedla míňam málo, tak prečo nie? Okrem toho, ovcou som už dávno, pretože sa poľahky nechám nalákať na rôzne trendy a nasledujem stádo. Ani ako koza by som sa nestratila, lebo veď viete.. som proste koza stará, fušujem do vecí, do ktorých mi nič nie je a to už je lepšie, keby to zviera samotné bolo záhradníkom. Ale bez alegórie, nemôžem si to mať ani za zlé, mliečne kozie a ovčie produkty sú zdravé, nájde sa niekto, kto by ešte nepočul o tom, ako ich konzumáciou predchádzate prejavom rakoviny a iných "moderných" chorôb? Viem, že to nie sú výrobky pre každého. Mnohých strasie od hnusu, keď si čo i len pomyslia na tú chuť. Ale ja som do nej blázon. Hneď by ste to spoznali, ak by ste sa náhodou dostali do mojej chladničky. Bez mučenia priznávam, že k dnešnému dňu by ste tam našli rovno dva druhy kozieho a jeden ovčí syr.
V priebehu mesiaca som využila metódu grilovania hneď dvakrát, takže ak by ste potrebovali inšpiráciu, stačí nakuknúť >>SEM<< alebo >>SEM<< a keďže do tretice všetko dobré, dnes pridávam ďalšiu možnosť prípravy. Mimochodom, grilujem teraz dosť často, stačí sa pozrieť na predchádzajúce príspevky, snáď upúta niektorý vašu pozornosť natoľko, že sa podujmete vyskúšať jeden z nich pri záhradnom posedení.
Tak, zase späť k receptu. V obchodoch sa rozhodli, že teraz fičí brokolica, takže sa často vyskytuje v akcii. A ja, z nutnosti ušetriť, aby som vzápätí všetko vrazila do syrov, beriem čo sa ponúka. Aby to nebolo o tom istom, stačí sa trochu pohrať s ingredienciami, keď už nič iné, obmeniť aspoň pochutiny, prídavky.. A tak vznikol tento dresing, zálievka, vinaigrette, omáčka.. ktorý názov sa vám viac páči. Ide o jednoduchú kombináciu hrášku s lúpanými paradajkami a musím skonštatovať, že o veľmi podarenú. Určite si nájde svoje využitie aj v iných receptoch. Preto už nemajme rečí ako koza bobkov (koľko vtipných asociácií mi odrazu napadá, verili by ste tomu? 😇😁) a postúpme k ingredienciám:
  • 50-75 g ovčieho syra (v rolke, s kôrkou okolo - "sheep log")
  • trochu oleja z vlašských orechov
  • niekoľko ružičiek brokolice - uvarenej
  • Vinaigrette:
    • 200 g lúpaných paradajok (domáce, ochutené bazalkou a cesnakom ⇨ maminka si jednička)
    • 100 g mrazeného hrášku
    • šťavu z pol limetky
    • 1 strúčik cesnaku
    • 1 PL oleja z vlašských orechov
    • štipku soli a korenia
Koliesko syra potrieme olejom a na rozpálenej grilovacej panvici grilujeme z oboch strán, kým sa na povrchu nevytvorí charakteristická vzorka. Odložíme bokom a pripravíme dresing. Do vysokej nádoby vlejeme paradajky, limetkovú šťavu a olej, pridáme hrášok (aj mrazený, netreba rozpúšťať), cesnak a koreniny. Pomocou ponorného mixéru zmixujeme na hladkú hmotu. Ak je tu nutné, prilejeme viac oleja na zriedenie, ale konzistencia by mala byť trochu hustejšia. Ochutnáme a podľa potreby pridáme limetku či pochutiny.
Na tanier rozložíme uvarené ružičky brokolice, umiestnime syr a prelejeme dresingom. Podávame ako teplé, tak i studené, na tom v tomto prípade skutočne nezáleží - obe možnosti sú výborné!





Trochu veľa zelenej? Nikdy! Z uvedeného množstva vyjde hafo zálievky, ale zase nie až toľko, že by ste sa s ním nepopasovali. Ja som ju zožrala celú (hanba mi.. ale neľutujem). Som si istá, že sa nestratí a nájde si uplatnenie v mnohých ďalších pokrmoch. Ostatne, inšpiráciu som ťahala z úplne iného receptu a do budúcna s ňou počítam, pretože je vynikajúca. Mrazený hrášok jej dodá solídnu hustotu, takže nie je to len doplnok aby sa nepovedalo a tým pádom efektne zaplní obsah žalúdka.

štvrtok 22. júna 2017

Pečená fazuľa s broskyňou v paradajkovej omáčke

V robote si na mňa zase vymysleli habaďúru a ja mám tak plnú hlavu vecí, o ktorých nič neviem (a nemám čas prokrastinovať a vypisovať nové príspevky. Kríza, keď si v práci nemôžete odskočiť od práce.. 😝). Toto vypadá na dosť veľkú hrôzu a pravdepodobne som si odhryzla z príliš veľkého sústa. Respektíve, dobrovoľne nedobrovoľne ma do neho uvŕtali. Tak či onak, jesť sa musí. Človek potrebuje z niečoho načerpať energiu a pustiť sa do boja s veternými mlynmi.
Ani neviem ako dlho, už sú to celé veky, mám zálusk na recept, ktorý vám dnes konečne prinášam. Najprv som ho odkladala, pretože obsahoval pre mňa predtým nemysliteľné spojenie slaného jedla so sladkou ingredienciou. Nedávno som však >>opisovala<<, že tento blok sa mi podarilo odstrániť, pribudla však iná prekážka. V lete sa snažím variť čo najmenej a siaham skôr po pokrmoch, ktoré stačí "zostaviť", nanajvýš trochu prehnať teplom. Musím predsa využiť čerstvú produkciu, kedy inokedy by bola lepšia príležitosť sa do sýtosti natlačiť čerstvou zeleninou, ktorá teraz chutí úplne inak! Nevadí mi stáť za sporákom, pokojne budem znášať hektolitre potu, ktoré zo mňa stekajú pri rozžeravenej rúre, len nech je vonku krásne, teplo, leto! Ale to si organizmus pýta osviežujúce šaláty, mrazené pochúťky, ľahké chody. Na druhej strane, baží i po tom ovocí, takže nasledujúci výtvor nie je zase až takým opakom toho, čo od nás očakáva. Veď šťavnatú broskyňu v inom ročnom období tak ľahko nezoženiete. Preto som po predlhom dni v kancelárii podala výnimočný výkon a primäla sa k príprave. Ale aby som o tom len siahodlho nepísala, bude najlepšie, ak sa ponoríme do receptu. Veď preto ste zrejme tu.
  • 250 g fazule v paradajkovej omáčke** (nie je podmienkou siahnuť po konzerve, mala som však jednu otvorenú a preto som sa rozhodla ju využiť. Lepším riešením je uvariť si fazuľu samotnú a paradajkovú omáčku pripraviť "z ničoho", od začiatku práve pečením, ktoré podstúpime. Stačia čerstvé paradajky, trochu cibule na zahustenie a cesnak pre lepšiu chuť.)
  • 1 veľkú broskyňu
  • 1 ČL balzamikového krému (Lidl Italiamo ⇨ objavila som novinku)
  • 1 kopcovitú ČL hrubozrnnej horčice (Lidl Deluxe s bielym vínom ⇨ delikatesa)
  • 1 ČL údenej papriky
  • 1 ČL sladkej chilli omáčky
  • 1 ČL sójovej omáčky
  • 30 g domáceho kravského údeného syra (vymoženosti spojené s príbuznými na dedine ⇨ ďakujem!)
Fazuľu s omáčkou nasypeme do zapekacej formy, pridáme na kocky nakrájanú broskyňu, prilejeme balzamikový krém/redukciu, horčicu, čili a sójovú omáčku, posypeme paprikou a premiešame, aby sa suroviny rovnomerne rozložili. Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme aj 30 minút, kým omáčka pobubláva a je o niečo hustejšia. Zmes preložíme do taniera a posypeme nehoráznou kopou syra. Ozdobíme napríklad bazalkou a servírujeme.

**Tip: skvelým variantom je aj použitie domácej BBQ omáčky, môžete sa inšpirovať napríklad aj >>TU<<.


Tento domáci údený syr sa ťažko rozpúšťa, preto ak preferujete dlhé ťahavé vlákna, použite iný typ. Chuťou sa mu však nič nevyrovná a údená aróma sa k pečenej fazuli dokonale hodí. 



Dá sa konzumovať aj na studeno, ja som si napríklad porciu v práci vôbec neohrievala a jedla za izbovej teploty. Mám dojem, že tak viac vynikne chuť broskyne. Okrem toho, keď je vonku 30 °C, asi to posledné čo chcete je spálený jazyk. 




Myslím si, že toto jedlo je dostatočne plnohodnotné samo o sebe, ale ak by sa vám to málilo, pokojne ho podávajte ako prílohu k pita chlebu alebo náplň do tortilly. Keď tak nad tým uvažujem, ani volské oko by vôbec nebolo na zahodenie. Máte ešte nejaké iné nápady? Sem s nimi!

pondelok 19. júna 2017

Vajcia v oblakoch s údeným syrom - verzia 2

Ak tu nie ste prvýkrát a nemáte pamäť rybičky Dory, určite si pamätáte, že som vám sľubovala zdokumentovať nové a autentické prevedenie receptu na >>vajcia v oblakoch<< = Eggs in the clouds. Nuž, neostalo iba pri sľuboch, v (na mňa) rekordne krátkom čase som sa na akciu podujala a dnes vám môžem priniesť výsledok. Nebudem sa siahodlho vyjadrovať k receptu ako takému, všetko som už (viac než bolo vhodné) popísala v predošlom príspevku, preto vás odkážem na link vyššie, určite sa zastavte a dozviete sa tak niečo o mojich pohnútkach, myšlienkových pochodoch a čo ja viem o čom ešte.
Musím zhodnotiť, že druhý pokus bol rozhodne úspešnejší, aspoň čo sa finálneho efektu týka, ale poznáte ma. Hladko by to nešlo. To ako vážne?! Jeden obláčik sa rozhodol so mnou proste nespolupracovať a tak som si naživo vyskúšala, aké to je byť účastníkom rozprávky Išlo vajce na vandrovku. Jeden žĺtok sa porušil a počas pečenia si zmyslel, že nebude lietať s hlavou v oblakoch a poďho pekne na zem. "Akože nieee, nechcem, ja tu nebudem!" Aspoň tak by sa dalo stručne popísať, čo cítilo milé žĺtko a natruc sa pretransformovalo do lávového prúdu. Na druhej strane, aj to je svojím spôsobom estetické, ale vôbec sa to nehodilo do mojich plánov. No čo už, nie je každý deň nedeľa, ako sa hovorí a tak môžem byť spokojná, že aspoň jeho druhý brat ma nenechal v štychu a odmenil ma žiadaným tvarom a konzistenciou. Po prekrojení ostal žĺtok vnútri dokonale polotekutý a tí, pre ktorých som ako otvorená kniha vedia, že to je presne to po čom moje náročné srdce (žalúdok) piští.
Tak sa teda končí jedna z mnohých epizód zo seriálu Nemehlo v kuchyni, tretíkrát sa už o dokonalé prevedenie snažiť nebudem, pravdepodobne by na to ani nikto nebol zvedavý. Och a úplne na záver, v tejto verzii som použila domáci kravský údený syr od mojej milovanej tety (ďakujeeeeeem!), čím tieto obláčiky dosiahli úplne nový level chutnosti a ľutovala som, že ich nemám asi tak dvadsať, aby som sa nimi mohla pchať do úplného prasknutia.
Takže pre úplnosť, tu máme recept a správny postup:
  • 2 vajcia - oddeliť bielka od žĺtkov
  • ½ ČL bezfosfátového kypriaceho prášku do pečiva
  • trochu talianskeho korenia
  • 30 g domáceho údeného syra, nastrúhať
  • čerstvú bazalku na ozdobu
  • kaleráb ako prílohu (voliteľné 😜)
Bielka oddelíme do veľkej misy a pridáme prášok do pečiva. Vyšľaháme tuhý a akoby suchý sneh. Do neho opatrne zapracujeme strúhaný syr a hmotu ochutíme korením. Vôbec nevadí ak v ňom kde tu ostanú hrudky, lepšie sa s ním bude pracovať. Na plech s papierom na pečenie voľne umiestnime dve kôpky bielkovej hmoty (takže žiadne formy na pečenie) a v strede vytvoríme priehlbinu, kam neskôr umiestnime žĺtka. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme tak 3 minúty, maximálne 5, ale to je už veľa. Do obláčikov uložíme žĺtky a plech vrátime späť do rúry. Pečieme ďalšie 2 minúty, dlhšie len v prípade, ak máme žĺtka radi v tuhom stave. Upozorňujem, že sneh v priebehu pečenia najprv prudko nafúkne, akonáhle však otvoríme rúru, ich objem čiastočne spľasne a po miernom ochladnutí bude tento jav ešte výraznejší. Takže sa netreba biť hlavou o stenu, tak to má byť. Hotovo, podávame s bazalkou a prílohou podľa ľubovôle.



"Nie a nie, nie som rojko s hlavou v oblakoch! Myslím, že chcem byť radšej lávovým prúdom."

"Zato ja som pán Dokonalý, načni ma a uvidíš tú krásu!"



Milí čitatelia, dúfam, že som vás svojimi infantilnými poznámkami a kvázi vtipnými hláškami neodradila a neznechutila. Snáď sa na blog ešte niekedy vrátite. Sľubujem, že sa pokúsim byť serióznejšia (i keď.. no neviem, to asi nie je v mojich silách. Ale ako predsavzatie to obstojí.) a profesionálnejšia, aspoň čo sa receptov a ich prevedenia týka. Nechcem to brať ako komédiu, ale niekedy si zo mňa vesmírne sily strieľajú a človek to nemôže brať vážne. 

štvrtok 15. júna 2017

Bleskovky z kuchyne (46)

Krásny deň všetkým prajem. A tým končí môj myšlienkový tok a neviem, čo iné by som vám napísala. Dnes som opäť zabitá, napriek tomu, že je nádherné počasie (alebo možno práve kvôli tomu: ubíja ma, keď vidím, ako je za oknom utešene a ja musím hľadieť do tohto otravného monitoru..). Neviem sa sústrediť na prácu, všetky písmenká sa mi zlievajú, oblasť, na ktorú som sa vrhla takpovediac dobrovoľne, je pre mňa španielskou dedinou, hlavu mám ako melón a pracovná morálka je na bode absolútnej nuly. Potrebovala by som totálny reset, dva dni spánku vkuse, nič neriešiť, starosti hodiť za hlavu a vrátiť sa päť do detských čias, keď svet bol gombička a mojou najväčšou starosťou bolo vymyslieť, akú hru sa zahráme najbližšie. Bohužiaľ to nie je reálne a tak mi neostáva nič iné, len sa s tým nejak popasovať. A možno aj dobrým jedlom. Viem, nie je to ideálne riešenie, naviac si myslím, že človek by nemal žiť preto, aby jedol, ale jesť preto, aby žil a tak by sa nemalo stať stredom jeho vesmíru. Čo sa vôbec nezlučuje s tým, že som sa dala na dráhu bloggera. Pôsobí mi radosť, keď sa môžem podeliť s inšpiratívnymi receptami a keď náhodou žiadny nemám, aspoň snímkami a bleskovkami z kuchyne. Hádam to trochu poteší aj vás.

Dnes tu mám niekoľko jedincov, ktorí nepochádzajú z mojej dielne a kuchyne. Vďaka >>Monči<< som v obchode cielene vyhľadala tento proteínový čokoládový puding, pretože keď je niečo z kategórie, ktorú si normálne nedovolím konzumovať označené "high protein", odhadzujem všetky zábrany a neviem sa zbaviť pálčivého volania podvedomia, ktoré ma núti to vyskúšať. Puding je krásne hustý, chuťou mi pripomína také tie pudingy so šľahačkou navrchu vo vysokých plastových téglikoch, ale nie je tak šialene sladký, čo sa mi okamžite zapáčilo. Nie je tak potlačená skvelá čokoládová chuť. Dobre, nie je to jedno z najzdravších jedál pod slnkom, ale na spestrenie raz za čas odporúčam. Škoda, že je tak drahý, ale ďalší som ukoristila vo výbornej akcii a čaká na mňa v chladničke. Preto možno budem mať príležitosť vyfotiť ho znovu aj po otvorení.


Niekedy sa na mňa usmeje šťastie (aj to sa raz musí unaviť a niekam sa posadiť) a tak sa mi opäť pritrafilo v jednej rádiovej súťaži vyhrať poukážku do brnenskej pizzerie. Siahla som po burgeri, ktorý som si ale nechala "vyzliecť", teda doručiť bez žemle. Obsahoval placku mletého mäsa, plátok anglickej slaniny, kyslé uhorky, restovanú cibuľku a trochu zeleniny, dvojitú porciu Cheddaru a zdarma dresing podľa výberu. Skúsila som jogurtový s bazalkou. Dokrájala k nemu čerstvé paradajky, pretože zeleniny nikdy nie je dosť a s chuťou sa pustila do neho. Mäso bolo pekne upečené: zvonku chrumkavé, vnútri krásne ružové, slaninka bola tip-top, avšak burger bol pre môj jazyk šialene korenený. Neviem, či sa niekomu len pošmykla ruka alebo nie som zvyknutá na ochucovacie štandardy, ale musela som ho zapiť poriadnymi dúškami vody. Inak nemám výhrady, roztopený syr aj pribalený dressing ho skvele doplnili. Och, len škoda, že zeleniny v ňom nebolo viac.  


Toto považujem za jeden z top pokrmov minulého mesiaca. Cloud bread navrstvený s fazuľou v paradajkovej omáčke a avokádom! Výnimočne chutná kombinácia! Naviac pokropené citrónom to celé pôsobilo osviežujúco , ideálny obed na horúci letný deň. Ak ste ešte neprepadli čaru oblačných žemlí, bezpodmienečne to napravte! Sú variabilné, dajú sa využiť na milión spôsobov, výborne znášajú mrazničku, preto si ich pokojne možno pripraviť do zásoby a postupne vyťahovať v čase potreby. 
P.S. Oceňte prosím servírovanie, dalo mi zabrať a je jedným z minima, ktoré sa mi celkom páčia. 


Konečne na ne došlo! Moje prvé tohtoročné broskyne! Teraz fičím na kôstkovom ovocí, takže sa pripravte na nálož broskýň, marhúľ a nektariniek! Toto ovocie je niečo, na čo sa teším celý rok a v lete sa ho neviem objesť. 


Ale nezabúdam ani na grilovaný banán. A keď už, tak s plnou parádou! Kolegyňa mi podarovala domáce sušené ovocie: jablká, hrušky, pomelo, pomarančovú kôru a čerešne, preto som ho okamžite musela vyskúšať a teda putovalo do tejto tvarohovej misky. Spolu s tromi druhmi orieškových masiel! Pretože jedno nikdy nie je dosť. 



Najjednoduchšie veci sú tie najlepšie, aka keď sa vám ani za svet nechce variť, tak si pripravte šalát. 


Ale no tak, viete, že bez baklažánových mini pizzí by to nešlo.



Jedna núdzovka v práci: tvaroh, jablko a paleo raw tyčinka v príchuti kešu/kokos. Žiadne sladidlá, len oriešky, datle, všetko prírodné a surové. Sladké ako.. cecok (prepáčte za výraz, lepší mi nenapadol), nič pre moje zuby, ale keď sa zmieša s neutrálnym tvarohom je to lahôdka. Veľa ku šťastiu mi netreba.


A teraz je často v akcii aj mango! Keby som mohla, dám "like".


No a po kôstkovom ovocí ma opantalo najnovšie aj čučoriedkové šialenstvo. Najlepšie je skombinovať to dokopy. Viete ako to je: nemôžem sa ráno rozhodnúť na čo mám chuť.. tak šup tam so všetkým!


Lidl zdravím a posielam do horúcich pekiel. Nedávno zase prišli s novinkou v podobe cestovných balíčkov s orieškami a sušeným ovocím. V angličtine na to existuje krásny výstižný výraz trail mix, ktorého definícia je "A mixture of dried fruit and nuts eaten as a snack food, originally by hikers and campers". Voľný preklad pre angličtinou nepobozkaných: zmes sušeného ovocia a orechov, ktorý sa konzumuje ako snack, pôvodne turistami a táborníkmi. Čo znamená že po ňom siahnete, keď potrebujete rýchlo dodať energiu, je hneď poruke a netreba sa o nič starať. 
K dispozícii sú hneď štyri varianty: berries = bobule, grains = zrná, fruits = ovocie a exotic = exotika.


Ja som zatiaľ otvorila iba jeden sáčok, konkrétne Fruits, pretože ten sa mi najviac hodil k ďalšiemu novinkovému produktu z pultov v obchode, na ktorý som mala zálusk už dlhšie. Viete, že otestujem asi každú limitovanú edíciu ochutených mliek od Müllera a tak ani Mango nebolo výnimkou. Opäť, sladké ako.. cecok, ale chutné bolo, to áno. Možno sa vám bude zdať mangové mlieko ako priveľká streštenosť, ale keď si vezmete ostatné jogurtové nápoje, tie sú tiež v milión ovocných príchutiach. Taký jahodový kefír nikomu nepríde čudný. Tak prečo by nemohla existovať príchuť mango? 







Dúfam, že ste nezmeškali môj príspevok na geniálny >>oblačný sendvič s údeným lososom a šošovicovou pomazánkou<<, pretože to bolo ďalšie top jedlo posledných dní. Asi nemá zmysel ospevovať ho tu znova, radšej sa pozrite rovno na príspevok a nechajte sa zlákať. Podstatné je, že zvyšky som použila aj na ďalší deň a prichystala si tak neodmysliteľnú misku do práce. Naviac a avokádom a brokolicou. Zelená je úžasná!


Napriek úvodným rozpakom a absencii slov som na napokon celkom rozpísala, nemyslíte? Komentár ku všetkému potrebný nie je, misky prekypujúce ovocím a orieškami hovoria jasne za seba. Je to niečo, čoho sa nevzdám nikdy, som na nich závislá a dokonalejšie raňajky si neviem predstaviť. K tomu ostatnému som povedala snáď všetko podstatné a tak mi neostáva nič iné, len sa s vami rozlúčiť. Dnes tu toho bolo neúrekom a nekončíme, zložku sa mi nepodarilo vyčistiť celú, nejaké tie snímky ešte čakajú na zverejnenie. Ale o tom zase niekedy nabudúce.