Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: júla 2017

pondelok, 31. júla 2017

Pomazánka/Dip z pečenej mrkvy a bielej fazule

Úvod tohto príspevku píšem už snáď na piaty pokus, všetky predchádzajúce riadky som so znechutením zmazala a nenapadá mi absolútne nič, s čím by som bola ako tak spokojná. Pri tom je to škoda, pretože nasledujúci recept by si zaslúžil oslavné fanfáry a búrlivé ovácie. Nie je na ňom nič, čo sa nedá nemilovať. Hmm, nejak veľa záporov v jednej vete.. to by dobrý spisovateľ (a programátor) nikdy nedopustil (čo len svedčí o tom, že nie som ani jedno, ani druhé). Asi som sa do toho zamotala. Takže radšej po lopate: pripravte si túto lahodnú a veselú pomazánku. Určite sa bude hodiť s akoukoľvek čerstvou alebo i pečenou zeleninou. Možno ju natrieť na krajec chleba alebo na malé utešené jednohubky, ktoré sa rozhodnete podávať pri najbližšej oslave či posedení. Svojou nádhernou sýto oranžovou farbou oživí každý stôl a nudné raňajky či večera sa razom stanú zaujímavejšími.  Ani sa nenazdáte a v jednom súste dostanete do organizmu neúrekom prospešných živín, za ktoré vám vrelo poďakuje.
Veď si to rozoberme: mrkva obsahuje vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty! Naviac, zdravšia je v tepelne upravenej podobe, pretože tak sa beta-karotén mení na vitamín A.
Fazuľa sa niekedy nazýva aj mäsom chudobných, pretože je sýta, výživná a napumpovaná vlákninou. Je jedným z najlepších zdrojov železa a obsahuje okrem iného i niacín a kyselinu pantotenovú - faktory, ktoré sú dôležité pre zdravú pokožku.
Nebudem menovať všetky pozitíva oboch plodín, radšej mi verte, že ich je viac ako dosť (a ak vám moje slovo nestačí, potrápte Google) a preto sa oplatí tento recept aplikovať do praxe. Príprava pokrmu je smiešne jednoduchá, stačí nám niekoľko surovín. Druhá vec už je, ak sa rozhodneme vylepšiť ju rôznymi doplnkami. Ako som už nadhodila, viem si ju veľmi dobre predstaviť ako súčasť slávnostnejšieho stola, respektíve Meze prestierania [1][2][3], kde ju doplníme čerstvou alebo tepelne upravenou zeleninou, no napríklad i krekrami a suchármi, ba dokonca zeleninovými čipsami a sušenými plodmi. Je skutočne len vo vašej réžii, ako sa rozhodnete. A teraz už ten recept:
  • 230 g mrkvy
  • 1 PL oleja
  • soľ a korenie na grilovanú zeleninu
  • pol konzervy bielej fazule (ale je lepšie uvariť si vlastnú)
  • 1 strúčik cesnaku
  • 1 PL citrónovej šťavy
  • hŕstku semienok a čerstvé bylinky
  • na servírovanie: v mojom prípade na fotke kaleráb, paštrnákové čipsy, sušené paradajky
Na tento recept sa najlepšie hodia malé mladé mrkvičky. Očistíme ich a v celku rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme ich olejom, ochutíme soľou a korením a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkká a zlatistá. Niekoľko kusov odložíme bokom na ozdobu, zvyšok pokrájame a vložíme do vysokej nádoby. Pridáme cesnak, precedenú uvarenú fazuľu, citrónovú šťavu a podľa potreby koreniny. Pomocou tyčového mixéra alebo robota rozmixujeme na hladkú hmotu. Preložíme do misky, doplníme odloženou mrkvou, posypeme semiačkami a bylinkami. Podávame so zeleninou, čipsami a sušenými plodmi.







Neviem ako vy, ale ja som sa zamilovala do tej sýto oranžovej farby. Priam bude kričať o pozornosť z vášho stola. Tak jej ju, prosím, doprajte a nechajte sa nalákať!

piatok, 28. júla 2017

Kakaový Chia puding s ovocím / Cocoa Chia Pudding

Chia je to smola, chia? Vaša, vaša! Ak by ste nevedeli, o čo sa jedná, pozrite sa, prosím, sem: >>ukážka<<.
Niekoľko príspevkov dozadu, kde som Vám prvýkrát predostrela recept na puding z chia semienok som sa rozpísala o histórii a motivácii k jeho vzniku. Nebudem sa preto opakovať ako papagáj a zamierte rovno >>TAM<<. Vedela som však, že neostane len pri "testovacom" škoricovom, zákonite musel nasledovať kakaový. Pretože kakao, respektíve čokoláda, to je to, čo ma vždycky charakterizovalo. Za čias, kedy svetu vládli bohovia a po povrchu zemskom sa premávali hrdinovia, som dokázala na posedenie zjesť celú čokoládu, ak sme šli na zmrzlinu, vždy som musela mať príchuť kakaovú, puding sa u nás doma varil takmer bez výnimky hnedý, pre legendárne termixy platilo to isté. Palacinky síce mohli byť lekvárové, ale vedľa jednej takej sa bezpodmienečne musela objaviť druhá s grankom. Och a keď už sme pri tom granku, kam až pamäť ľudstva siaha, deň sme so sestrou štartovali hrnčekom teplého kakaa. Od škôlky až do nástupu na vysokú školu. Z tohto možno usúdiť, že táto ingrediencia bola mojou drogou, ťažko sa jej odolávalo. Aj koláčom som dávala prednosť radšej poriadne čokoládovým, než tým ovocným. Preto sa nesmierne čudujem sama sebe, ako sa mi z čokoládovej závislosti podarilo vyslobodiť a nastolila som si úplne iný životný štýl. Tu i tam sa však stane, že podľahnem i dnes a do môjho repertoáru túto surovinu vpašujem. Tak napríklad, tajnou ingredienciou do čili pokrmov sa mi kakao osvedčilo. Občas na zahnanie sladkého vložím do pusy kocku čokolády. Som len človek a neberiem to tragicky. Prečo by som si mala niečo striktne odopierať, keď nemusím? Zo začiatku som tieto veci brala ako strašné zlyhanie, neveru voči novým princípom, ale zdravý rozum sa nakoniec prebral a dal si s mojim svedomím dlhý rozhovor. Takže dnes to už mám nastavené trochu inak. Chvalabohu. I pre vás, pretože inak by som vám podobné recepty nemohla prezentovať. Ale to som sa príliš obsiahlo rozpísala o sebe a osobných záležitostiach, venujme sa radšej chia pudingu, ktorý si zaslúži viac pozornosti. Čo k nemu napísať? Dve dôležité veci: jeho konzistencia je tentokrát dokonalá, presne taká, akú som si predstavovala, správne hustá. Upozorňujem, neľakajte sa, je trochu rôsolovitá a lepkavá, ale tak to má byť. Po druhé, je len a len vo vašej réžii, ako si v konečnom dôsledku celý puding prispôsobíte. Intenzitu kakaovej chuti si viete regulovať jednoduchým prisypaním ďalšej lyžičky, servírovať ho možno s akýmkoľvek ovocím, müsli, orieškami, naozaj čímkoľvek, čo sa vám k pudingu hodí. Pre mňa za mňa s gumovými medvedíkmi. Podmienkou je, aby to zodpovedalo vašim maškrtným jazýčkom.

Na dva podobné poháre:
  • 230 ml mlieka
  • 35 g chia semienok
  • 1 ČL holandského kakaa
  • ovocie a posýpku podľa nálady, v tomto prípade: jablko a černice (Pavlína, ďakujem za ne!), lieskové orechy
Chia semienka zalejeme mliekom, pridáme kakao a poriadne zamiešame. Hmotu necháme odstáť v chlade niekoľko hodín, ideálne cez noc, aby mali možnosť poriadne nabobtnať. Je vhodné puding niekoľkokrát premiešať, aby sa v ňom nevytvorili nekompaktné hrudky, ale bol jednoliaty. V čase podávania doplníme ovocím a posýpkou. Hotovo!








A čo vy, ako ste na tom s čokoládou, respektíve kakaom? Bez problémov odoláte, alebo by vás od nich museli odstrániť leda tak buldozérom? Ako a kde všade používate chia semienka? Napíšte mi do komentárov, inšpirácia sa zíde vždy. 

štvrtok, 27. júla 2017

Špirály (Slimáky) z arašidovej múky plnené dubákmi, artičokmi a hráškom

Základom cesta na tieto lahodné špirály je arašidová múka a kopec syra. Jedná sa o modifikovaný recept na takzvané Fat Head (dough alebo aj crust) cesto, ktorý sa šíri internetom ako vírus najmä v Keto komunite. Ide o akúsi nízko sacharidovú a vysoko tučnú náhradu napríklad lístkového či kysnutého. Bezpochyby nie je ich presnou kópiou, ale než sa objavilo, bolo ťažké si obľúbené pečené pochúťky pripraviť pri dodržiavaní tohoto životného štýlu. Ľudia sú však vynachádzaví a vymyslené bolo už skutočne všetko. A ja mám z toho obrovskú radosť, pretože to znamená, že i ja sa môžem vrátiť k niektorým pokrmom, ktoré som už dávno pochovala s vedomím, že v súlade s mojimi princípmi ich nebudem môcť konzumovať. Nebrala som to ako mučenie a hrôzostrašné obmedzovanie. Veď som naopak objavila toľko nových jedál, ktoré mi všetko s veľkou slávou vynahradili, dokonca predčili tie staré. Je to niečo za niečo a beriem to ako fakt.
Na druhej strane, keď sa otvorila cesta, ako sa k niektorým stáliciam z detstva vrátiť, prečo by som sa ňou nepustila? A tak začalo experimentovanie, prvú lastovičku ste vlastne mali možnosť vidieť už v príspevku na >>šunkovo-syrové slimáky<<, kde som testovala, pre mňa predtým nepoznanú, arašidovú múku. Úspech bol obrovský, takže som vedela, že k Fat Head cestu sa musím vrátiť. Internetový originál uvádza v zozname surovín múku mandľovú, krémový syr a mozzarellu, ale nie takú tú v hrudke, ale vhodnú na strúhanie.
Ako je pre mňa typické, receptúru som zmenila podľa obrazu svojho, aby korešpondovala s tým, čo mám bežne dostupné v zásobách a chladničke. Princíp je však rovnaký a preto som očakávala podobný výsledok. MISIA ÚSPEŠNÁ! Tieto plnené slimáky sú lahodné, bodaj by aj nie, keď obsahujú toľko lahôdok!
Tak poďme zaradom: arašidová múka sama o sebe je famózna, už pri jej otvorení vás ovanie omamná vôňa burákov. Je výrazná a ničím nezameniteľná, v ceste sa nestratí, čo je ohromné pozitívum. Nasleduje kombinácia syrov. Nastrúhala som poslednú dávku Led Leicesteru, čo je syr typu Cheddar, ktorý, ak ste ho už niekedy skúsili, tiež rozpoznáte na prvý dotyk jazykom. Navyše, tento moje rolády pekne prifarbil do červena. Mozzarella už nie je taká dominantná, svoju úlohu však zohrala so cťou, pretože je potrebná, by bolo cesto dostatočne pevné a nerozpadalo sa, funguje totiž ako lepidlo. To by sme mali obal, teraz sa venujme vnútru.
Klasiku šunka-syr som už skúšala, preto ma lákalo prísť s niečím novým. Častou náplňou v podobných chuťovkách sú šampiňóny, bohužiaľ, tie som po ruke nemala, ale vynašla som sa. Mamina mi poslala z domu sušené dubáky, ktoré sú mimochodom, omnoho chutnejšie, takže som ich iba zaliala vriacou vodou, aby nasiakli a narástli v objeme a bolo po probléme. Pre farbu, nech to nemáme všetko v odtieňoch hnedej a béžovej, rozhodla som sa dnu prisypať hrášok, ktorý špirálky príjemne rozveselí. A čo ešte? Stačí, nestačí? Nie! Otvorený pohár artičokov naložených v oleji na mňa kričal a ja som nemala to srdce ho ignorovať. Uznajte, ako sa im dalo odolať? Takú silu vôle nemám, preto putovali ku kamarátom a dosiahli sme tak obojstrannú spokojnosť. Dúfam, že nemenej spokojní budete aj vy a čo najskôr si tieto utešené špirálky pripravíte.

Cesto na 12 kusov:
  • 50 g syra Red Leicester (alebo podobného, typu Cheddar, Gouda, Eidam)
  • 100 g mozzarelly (klasickú hrudku)
  • 1 vajce
  • 1 strúčik cesnaku
  • 40 g arašidovej múky (môže byť aj mandľová)
  • 1 ČL kypriaceho prášku bez fosfátov
Náplň:
  • 50 g dubákov - čerstvých (alebo sušené zaliať vriacou vodou a nechať pár minút odstáť) 
  • 50 g hrášku
  • 50 g marinovaných artičokov
  • 2 PL paradajkovej omáčky či kečupu, ako základ, ale nie je to potrebné (ja som nedala, úplne som na to zabudla)
Do misy uložíme oba nakrájané syry a vložíme ich do mikrovlnky. V 30 sekundových dávkach ich ohrievame, kým sa nerozpustia. Je možné, že mozzarella pustí tekutinu, ktorou bola napitá z nálevu. Túto vodu vylejeme. Do misky pridáme arašidovú múku zmiešanú s kypriacim práškom, nastrúhaným cesnakom a rozšľahaným vajíčkom. Hmotu poriadne spracujeme, najlepšie pomocou rúk. Pozor, cesto môže byť veľmi lepivé alebo naopak nepoddajné. Ak sa múku nedarí vmiešať dnu, misu vložíme do mikrovlnky a ohrejeme, aby syry znovu povolili. Naopak, ak je príliš lepivé, na pár minút ho strčíme do chladničky, nech spevnie. Netreba sa báť, chce to trochu cviku a odhadu. 

















Cesto položíme na papier na pečenie alebo silikónovú podložku, prikryjeme ho druhým listom papiera a pomocou valčeka vyvaľkáme na veľký tenký obdĺžnik. Ak používame, cesto potrieme paradajkovou omáčkou, inak naň rozložíme hrášok, kúsky dubákov a artičokov. Z dlhšej strany ho zvinieme do rolády a nakrájame na kolieska s hrúbkou asi 1.5 cm. Špirály rozložíme na plech s papierom na pečenie (použijeme pokojne ten, pomocou ktorého sme vyvaľkali cesto) a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15 minút, kým slimáky nie sú zlatisté a chrumkavé.





Špirálky môžeme podávať okamžite ešte teplé, čerstvo vytiahnuté z rúry sú, samozrejme, najlepšie, no môžno ich odložiť na horšie časy. Vydržia aj pri izbovej teplote, na dlhšiu dobu by už však bolo vhodné ich uložiť do chladničky a ak vieme, že sa nespotrebujú do týždňa, bez problémov ich možno zamraziť.






Môžete ich jesť len tak samotné ako dobrotu po obede, podávať pri príležitosti, keď sa zíde väčšie množstvo ľudí na rôznych oslavách, zabaliť do batohu, aby ste mali čím zahnať okamžitý hlad pri pohybe vonku, napchať sa nimi na raňajky.. skutočne, je len a len na vás kedy a ako si ich doprajete. trebárs aj ako obed s čerstvou zeleninou. Niekoľko kúskov dostatočne zasýti, pretože obsahujú na tuky bohaté prísady, takže dodajú dostatok energie, na ktorej môže vaše telo po zbytok dňa fungovať. 

streda, 26. júla 2017

Šošovicové guľky (Falafel) plnené syrom

Milí moji, dnes mám pre Vás zase niečo inšpirované orientálnou kuchyňou. Rada zabŕdnem do týchto vôd, pretože ich nápady, jednoduchosť, chutnosť a netradičnosť sú presne podľa môjho gusta. Niekedy stačí len pár ingrediencií, na prvý pohľad aj možno zvláštnych a nakoniec nám bude odmenou tak výborné jedlo, že nás úplne prevalcuje a zrazí z nôh.
Možno vám pojem Falafel vôbec nie je neznámy, čoraz väčšiu popularitu si nachádza postupne aj u nás, do svojej ponuky ho zaraďuje dokonca čoraz viac "pouličných" prevádzok, nielen vychytených reštaurácií. A to je len dobre. Jedná sa o tradičné arabské jedlo: smažené guľky z cíceru, bôbu alebo dokonca oboch. Podáva sa najmä zabalené do chleba pita, ale nie je výnimkou niekoľko guliek prihodiť tu a tam aj na servírovací tanier s kopou zeleniny a omáčok - Meze. O Meze som už písala, preto ak vás to zaujalo, rozhodne nahliadnite >>SEM<< a >>SEM<<, dnes už o tom kvákať nebudem. Och a i ten falafel som už zdokumentovala, najprv v tradičnej forme >>z cíceru<<, neskôr niečo na podobnú nôtu, ale ako >>muffiny zo šošovice<<. A potom ešte opakovane mimo blogový záznam, siaham po nich pravidelne, pretože sú skvelé.
Keby sa mi však chceli prejesť (čomu príliš neverím), nie je na škodu i osvedčené recepty trochu vylepšiť, pozmeniť. A tak mi raz napadlo, čo tak tieto guľky niečím naplniť? Schovať dnu tajnú prísadu a s prekvapením do nej zahryznúť? Jasné, pre mňa samotnú to bude prekvapenie asi ako objednaný vianočný darček, ale keby som ich náhodou pripravila pre niekoho iného, určite by nečakal, že sa pod povrchom môže objaviť niečo iné. Ako inak, môj mozog musel prísť s jediným dokonalým východiskom: kúsok syra! Veď so syrom je všetko stokrát, ba tisíckrát lepšie! A tak som dnu prepašovala kocku Red Leicestru. No páni, to sa podarilo! Naďabiť na ešte teplý roztopený kúsok, prípadne chrumkať vytečené kusy syra, ktoré sa pripiekli na plechu - nevadí, aj tak sú výborné. Aspoň budem nabudúce obozretná a posnažím sa ešte lepšie zavrieť všetky spoje.
Ďalšou vecou je servírovanie. Už som písala vyššie, nič nám nebráni siahnuť po klasickej pite, naplniť ju guľkami a nejakým šalátom, ja som však podľahla kúzlu Meze podnosov, preto som sa držala tejto línie a naložila naň až neospravedlniteľné množstvo iných pochúťok. Akých? Vymenujem ich vám v zozname, prejdime teda k receptu.

Na 20 guliek veľkosti ping-pongovej loptičky:
  • 150 g šošovice, v suchom stave
  • pol cibule
  • trochu masla
  • 1-2 PL omáčky na pizzu (alebo pretlaku)
  • citrónovú šťavu
  • soľ, korenie a paprikové vločky podľa chuti
  • 50 g tvrdého syra - u mňa Red Leicester (môže byť Cheddar, Gouda, Eidam, ale i Niva)
Meze tanier nie je striktne daný, len návrh):
  • marinované artičoky
  • čerstvá reďkovka, uhorka, cherry paradajky
  • omáčky: tahini a zmes na pizzu
  • sušené ovocie: jablká, hrušky, višne, marhule
  • oriešky: mandle, lieskovce, kešu, vlašské orechy
Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň prepláchneme a v novej vode uvaríme do mäkka, kým sa všetka tekutina nevyparí. Ak nejaká ostala, scedíme ju. 

Na troche oleja orestujeme nadrobno nakrájanú cibuľu a pridáme k nej pretlak/omáčku na pizzu. Premiešame a 2-3 minúty varíme. Túto zmes pridáme k hotovej šošovici, ochutíme korením, soľou, paprikovými vločkami, citrónom a preložíme do vysokej nádoby. Pomocou tyčového mixéra alebo robota zmes rozmixujeme na hladkú hmotu. Následne z nej pomocou rúk tvarujeme guľky. Ak sa cesto príliš lepí, dlane si namažeme olejom a pokračujeme. Do každej hrudky zabalíme malú kocku syra a uložíme na plech s papierom na pečenie. 


V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10, maximálne 15 minút, kým povrch nie je trochu popraskaný a zlatistý.



Podávame ich na veľkom tanieri s chuťovkami podľa vlastného výberu. Základ by však mala tvoriť zelenina, či už čerstvá alebo varená/pečená. Pokojne marinovaná a minimálne jedna omáčka, do ktorej si guľky budeme môcť namáčať. Hodí sa tahini, pesto, jogurtové dresingy, hummus, niet žiadnych obmedzení. Pre spestrenie prihoďme aj oriešky a sušené plody, príjemne celý podnos oživia, tak isto ako olivy či sušené paradajky. Zakázané nie je ani čerstvé ovocie, figy v sezóne by boli dokonalé!







Nemôžem dostatočne opísať, aká nadšená som z tohto receptu. Jednak kvôli fotkám, nad ktorými som strávila zase celú večnosť, ale tá variabilita ma priam povznáša! Je skutočne jedno, s čím sa rozhodnete tieto guľôčky konzumovať. Hodia sa k toľkým veciam! Nezmieňovala som to, ale pohodlne aj ako príloha k mäsu. Alebo úplne bez ničoho, len rýchly snack na zahnanie hladu, keď sa pohybujete mimo domova. Trebárs na letnej túre v horách, na deke pri jazere/bazéne. Sú priestorovo úsporné, ľahko prenosné a sýte, takže s náhlym škvŕkaním v žalúdku si hravo poradia!

utorok, 25. júla 2017

Cuketovo kukuricový šalát so zálievkou/dresingom/vinaigrette zo sušených paradajok

Objavila som zase ďalší, síce extrémne jednoduchý, ale zato výnimočne chutný, naviac do letných akcentov odetý šalát. Jeho bázu netvorí príliš mnoho ingrediencií, zato je vylepšený taaaak dobrou ..ehm, zálievkou? dresingom? omáčkou? Vyberte si, na tom nezáleží. Hlavne, že sa od nej nebudete chcieť odtrhnúť. Určite sa bude hodiť k miliónu iných pokrmov, preto odporúčam zapísať si tento recept za uši (alebo aspoň niekam do poznámok v notebooku/mobile) a vracať sa k nemu podľa potreby.
No čože teda robí tento šalát tak letným? Po prvé, cuketa a kukurica. Typicky letné plodiny. Po druhé, spôsob prípravy, ktorým je grilovanie. Nie je nič sezónnejšie, všakže? A potom samotná zálievka: je svieža, lahodná, nabitá výraznými komponentmi, ako sú sušené paradajky (ó, áno, mňam), čerstvá bazalka, citrónová šťava, všetko veci, ku ktorým inklinujeme skôr v teplých ročných mesiacoch. V mojom ponímaní sa však každý poriadny šalát neobíde bez kvalitnej bielkovinovej zložky a tak som ho proste musela doplniť o, na prvý pohľad ľubovoľnú, ale v konečnom dôsledku povinnú ingredienciu.
Dámy a páni, nekrúťte nosom, privítajte tvarůžky/tvarôžky/syrečky! Dobre, som si vedomá toho, že niekoľkým z vás sa práve prevrátil žalúdok a obídete ich širokým oblúkom. Nič vám nebráni v tom vymeniť ich za syr, ktorý máte radšej. Taký camembert, či kozí syr vôbec nie sú na zahodenie. Ja proti nim zášť neprechovávam, naopak, pociťujem k nim hlboké sympatie, takže keď sa mi naskytla možnosť dopriať si ich, neodolala som a pri prvej príležitosti vymyslela jedlo, v ktorom by mohli zažiariť. A to sa podarilo. S grilovanou kukuricou a cuketou tvoria skvelú trojicu a naviac, keď k tomu pripočítame už ospevovanú zálievku (mimochodom, terminus technicus je vinaigrette), budete mi musieť dať za pravdu a rovnako skonštatovať, že tento pokrm je vyladený do posledného detailu. Neviem si predstaviť, že by mu niečo chýbalo. Jedine väčšie množstvo. Keby som tak mala 7 žalúdkov, och, rada by som ich týmto naplnila po samý okraj.
  • 1 strednú cuketu
  • 1 cukrovú kukuricu
  • trochu oleja
  • korenie na grilovanú zeleninu
  • 50 g (na jednu porciu) tvarôžkov
Zálievka/vinaigrette:
  • pol hrnčeka sušených paradajok + vriacu vodu (za predpokladu, že používame skutočne suché paradajky, nie tie naložené v oleji - v tom prípade tekutina nutná nie je)
  • 2 PL citrónovej šťavy
  • dve plné hrste čerstvej bazalky
  • 2-3 strúčiky cesnaku
  • ⅓ hrnčeka kvalitného oleja
  • korenie a soľ podľa chuti (ale opatrne, paradajky sú výrazne ochutené!)
Kukuricu predvaríme v osolenej vode do mäkka. Cuketu nakrájame na kolieska, ochutíme korením a na grilovacej panvici na kvapke oleja z oboch strán opečieme, kým sa na povrchu nevytvorí charakteristická mriežka. Podobným spôsobom spracujeme aj klas kukurice. Ugrilovanú ju rozoberieme na jednotlivé zrná, premiešame v tanieri s cuketou a doplníme syrom.

Paradajky sú z orientálneho týždňa v Lidli.

Sušené paradajky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť, kým nezmäknú. Preložíme ich do vysokej nádoby (precedené) a prilejeme k nim olej i šťavu z citróna. Doplníme bazalkou, cesnakom, korením a soľou a pomocou tyčového mixéra alebo smoothie makera/robota rozmixujeme na hmotu s malými kúskami paradajok. V prípade potreby rozriedime vodou, aby zálievka bola dostatočne tekutá. Prelejeme ňou hotový šalát a podávame!



V sobotu bolo výnimočne konečne horúco, takže som si pripravila kotol ľadového čaju s čerstvou mätou a popíjala ho v tomto "hipsterskom" Mason pohári s viečkom na slamku. Štýlové, nie? 




Sušené paradajky sú výrazné a jedinečné, v akomkoľvek jedle ich spoznáte okamžite, naviac som okúsila pre mňa novinku v ich úplne sušenej podobe, mimo olejového nálevu. Tým je ich chuť ešte výraznejšia, takže vôbec nebudete potrebovať zálievku dodatočne ochucovať. A prosím, dajte syrečkom šancu, sú lahodné, jemné a naviac tak zdravé! Stačí si zapchať nos, ak ich aróma je jediný problém a pustiť sa smelo do nich. Okrem toho, neviem, prečo sa voči nim vedú také predsudky, nemyslím si, že by smrdeli podstatne viac ako taký plesňový modrý syr. Aj ten má určitý pach a nikto sa nad tým nepozastavuje. Vyskúšajte!

pondelok, 24. júla 2017

Škoricový chia puding s ovocím / Cinnamon Chia Pudding

Chia semienka ma dlhú dobu nechávali chladnou, odolávala som všetkým vonkajším podnetom a ignorovala najhorúcejšiu vlnu, ktorá sa šírila internetom ako epidémia. Až dosiaľ. Z nejakého neznámeho popudu, raz mi proste spadli do nákupného košíka. potvory. Len tak, samy od seba. Haha, jasné, vieme svoje.
Nuž, čo sa skrýva za oponou? Ide o to, že keď som, nie tak dávno, okúsila proteínový čokoládový puding od Ehrmanna >>zmienka napríklad tu<<, vrátila som sa do čias detstva, radosti a bezstarostnosti a spomenula si na klasické nedeľné popoludnie, kedy sme si najčastejšie celá rodina pochutnávali na čokoládovom pudingu od mamky. S piškótami a kompótovým ovocím na spodku, ďalšou dávkou ovocia na vrchu, proste lahôdka. Chuť tohto produktu mi navodila myšlienku na "staré dobré časy", preto som bola kúpená, omotal si ma okolo prsta. Avšak, je tu jeden problém. Cena. Dať 40-50 korún (v akcii niekedy za 30) za 200 g téglik sa mi zdá nekresťanské, čo ako skvelé hodnoty tento zázrak s vysokým obsahom bielkovín má. A tak sa začala moja ďalšia honba za pokladom. Musím prísť na to, ako si pripraviť vlastný! Vtedy sa mi v hlave vynorili všetky tie sliny vyvolávajúce obrázky z internetu na milión plus dva spôsoby na prípravu "zdravého" pudingu s použitím chia semienok. A bola ruka v rukáve, šlo sa na vec.
Fígľom je vychytať správny pomer tekutiny k množstvu chia. Pri prvom pokuse som, írečito povedané, padla na hubu. Mlieka bolo príliš veľa, takže semienka nemali šancu zhlukovať sa dohromady a vytvoriť vytúženú kompaktnú hmotu akoby rôsolovitej konzistencie. Jedine za použitia nejakého zahusťovadla, čo nepripadalo do úvahy, pretože túto funkciu mali spĺňať práve chia. I tento neveselý stav sa však dá zvrátiť: zmes prehnať tyčovým mixérom, aby sa semienka rozomleli a boli schopné vsiaknuť do seba viac vlhkosti. Okrem toho, čiastočne pomôže aj varenie, pretože tým podstatnú časť tekutiny zredukujeme. Nič z tohto však nie je potrebné, stačí zvýšiť objem semienok k kvapaline a hurá, máme vyhrané. A to je v podstate všetko. Základ na puding je na svete.
Nasleduje ďalšia epizóda,v ktorej je len a len na vás, ako si túto pochúťku doprajeme. Pridáme pochutiny: škoricu, kakao, ovocie, oriešky, sušené plody, vanilku, džemy a lekváre, orieškové maslá od výmyslu sveta.. Zoznam je nekonečný. Tak vám dnes prinášam prvý z mojich (úspešných) pokusov a je viac než pravdepodobné, že ho čoskoro budú nasledovať ostatné.
  • 150 ml mlieka
  • 2 plné PL chia semienok (20-25 g)
  • 1 ČL škorice
  • pár kvapiek mandľovej arómy
  • na servírovanie:
    • banán
    • jablko
    • biele ríbezle
    • mandle
Mlieko a semienka zmiešame v nádobe, pridáme škoricu a mandľovú arómu, poriadne skombinujeme a nádobu uzavrieme. Odložíme ju na chladné miesto na niekoľko hodín, ideálne cez noc. Je dobré hmotu priebežne niekoľkokrát premiešať, aby sa puding vytvoril rovnomerne a neboli v ňom hrčovité oblasti. Na druhý deň servírujeme s ovocím a orieškami.








Čudujete sa, že som rovno nesiahla po kakaovej verzii? Aj ja, ale na druhej strane, keď niečo testujem, volím ingrediencie čo najjednoduchšie a čo najmenej výrazné, aby som zistila, či sa mi chuť danej suroviny páči alebo nie a aká vlastne je. Áno, škorica nie je úplne submisívna a hrá svoju rolu, ale je menej nápadná ako také kakao. Okrem toho, jablko a banán sú veci, ktoré aj obrovskú katastrofu dokážu vylepšiť, takže sa stali akousi mojou poistkou na záchranu. Ale nebolo treba čo ratovať, experiment úspešný, puding výborný a ja vám už teraz môžem prezradiť, že v chladničke odpočíva ďalší, tento raz do hneda sfarbený fešák a nemôže sa dočkať, kedy sa dostane na blog. A v prvom rade do môjho brucha.
(Prosím Vás, povedzte, že tie fotky sú konečne obstojné. Neviete si predstaviť, ako dlho som sa babrala so servírovaním. Celé veky. Žalúdok trpel..).

piatok, 21. júla 2017

Turecký šalát z bielej fazule (a s vajcom na mäkko)

Prechádzala som si zoznam posledných svojich publikovaných príspevkov a s prekvapením zistila, že už dávno nepadol recept na nejaký šalát v pravom slova zmysle. Ako je to vlastne možné? Nastal pravý čas to zmeniť, veď nie je lepšia doba dopriať si priehrštie čerstvej zeleniny ako v lete. Nie, že by som ju nejedla na kilá (až tony), ale vypadá to tak, že operujem najmä s tepelne spracovanou. Alebo sa nedostane na blog, to je tiež jeden z hlavných dôvodov. Pretože kombinujem svoju osvedčenú klasiku a keď mám možnosť oddávať sa domácim uhorkám a paradajkám, dostanú prednosť pred akýmikoľvek zložitosťami a inováciami. Koniec koncov, od kurzu som sa neodchýlila ani trochu, i tento pokrm ich obsahuje.
Príjemnou zmenou je však zdroj bielkovín. Fazuľu nepoužívam až tak často a ak, frekventovanejší je jej červený variant, no tento raz som do tohto Tureckom inšpirovanom šalátu prisypala bielu. Paradoxom je, že ju mám vlastne radšej, ako obyčajnú, ale ak používam suchú a varím si ju sama (nie z konzervy), aby som dosiahla rovnakú mäkkosť, až takmer rozvarenú textúru, musí sa na sporáku trápiť dlhšie. Teda za predpokladu, že to nie je maslová biela fazuľa. Tá je hotová raz-dva.
Malou zaujímavosťou tohto receptu je príprava takzvanej narýchlo kvasenej cibule. Odsledovala som, že ak ju konzumujem surovú, nekamaráti sa so mnou a často ma po nej páli záha. Nie vždy sa mi však chce opekať ju na oleji, najmä ak mám chuť na niečo ľahké a svieže. Už teraz viem, že na to existuje ľahká pomoc. Spariť ju vriacou vodou, pridať kyslé zložky ako ocot a citrónovú šťavu a extrémne rýchlo ju v podstate sterilizovať. Zmäkne a naviac jej to dodá príjemnú chuť, ktorá zjemňuje jej charakteristickú ostrosť.
Pre väčšiu výživnosť je tento šalát doplnený ešte vajcom, ktoré Turci vo svojej kuchyni využívajú pomerne často. Tu to nechávam na každom z vás, nie je podstatné, pre akú formu sa rozhodnete, podstatnou vecou je nevynechať ho. U mňa vyhralo varené na mäkko, pretože je o mne už asi známe, že zbožňujem polotekutý (až nedovarený) žĺtok, ktorý sa po prekrojení do taniera rozleje a prirodzene tak zeleninu obalí akousi pseudo omáčkou.

Šalát (jedna porcia, ktorú máte možnosť vidieť na fotkách):
  • 130 g hotovej bielej fazule
  • 150 g domácich paradajok
  • 150 g domácej uhorky 
  • veľkú hrsť čerstvej bazalky
  • 1 vajce, uvarené namäkko (metódu voľte podľa ľubovôle)
  • trochu korenia na zeleninu
Rýchlo kvasená cibuľa:
  • pol cibule
  • hrnček vriacej vody
  • 2 ČL jablčného octu
  • 1 ČL citrónovej šťavy
  • trochu soli a korenia
Cibuľu nakrájame na tenké mesiačiky, zalejeme vriacou vodou, ochutíme octom, citrónom,  soľou a korením a v náleve necháme odstáť. Čím dlhšie, tým lepšie, ale takto kvasenú cibuľu je možné podávať už po 15 minútach. Dĺžka sterilizácie ovplyvní jej chuť a ostrosť. 

V mise zmiešame fazuľu, nakrájané paradajky, uhorky a bazalku. Zeleninu posypeme korením a premiešame. Pridáme cibuľu precedenú z nálevu a uvarené vajce. Hotovo, podávame!





To sme mali fotky pred dekonštrukciou, teraz sa pozrime na výslednú misku..





V jednoduchosti je krása. Ako vidíte, jedná sa v podstate o obyčajné a možno na prvý pohľad nezaujímavé suroviny, ale dokopy výborne ladia a vytvárajú tak plnohodnotné a na živiny bohaté jedlo. Najviac sa mi páči, ako šikovne je v ňom spracovaná cibuľa, ktorá môže mať podobné účinky na váš organizmus ako u mňa. Dúfam, že oceníte malý tip na "oklamanie nepriateľa" a metódu vyskúšate. Spolu s týmto šalátom. Dobrú chuť!