Špagety z čiernej fazule s omáčkou z grilovanej cukety

Ja sa z tej cukety snáď zbláznim. Nielenže som si ju najprv kúpila sama (lebo akcia), potom mi ďalšiu gigantickú posunula spolubývajúca, že ich nestačí jesť (mala nabalené z domu), teraz aj mne prišiel balíček s plodinami starkinej záhrady. A v ňom, ako inak, ďalšia cuketa. Preto je len a len logické (a ospravedlniteľné), že na blogu to v najbližších dňoch nebude o ničom inom, iba o tejto zelenej fešande (eventuálne jej žltej sestre).
Už keď som pripravovala >>túto<< pomazánku na placky, napadlo mi, že by sa podobným spôsobom dala pripraviť aj fantastická omáčka. Omáčka k čomu? K mäsu, pečenej zelenine, ale hlavne rôznym druhom cestovín. Ja svoje "cestoviny", respektíve rezance vyrábam zo zeleniny a častokrát práve z cukety, preto mi ich spojenie s rovnakou omáčkou prišlo už trochu prehnané. Rozmýšľala som, aké iné zvoliť. Mohla som staviť na najobľúbenejšie mrkvové, ale doľahla na mňa akási lenivosť a nechcelo sa mi pracne ich strúhať. Mohla som využiť trebárs sklené rezance, ktorých mám v komore viac než dosť (a neuškodilo by im konečne ich spracovať), ale občas mi vadí, že sú pomerne "krehké", príliš tenké a ak ich zalejem priehrštím omáčky, majú tendenciu sa trhať a motať do jednej veľkej guče, ktorá napokon rezance nepripomína ani náhodou.
Dobre, spejem k pointe, hoci pomaly. Priznám sa, že tento úvod je trochu prikrášlený, pretože hneď od začiatku som vedela, aké "cestoviny" chcem použiť. Zo zvedavosti a práve pre účely testovania som minulý víkend obetovala ďalšiu nemalú čiastku už z aj tak prázdnej peňaženky na špagety z čiernej fazule. Chodila som okolo nich už príliš dlho a ako máte možnosť vidieť, v poslednej dobe nemám zábrany a míňam ako besná. Preto sa ocitli v košíku a ja som tak konečne mohla okúsiť, či tie prachy za celú parádu stoja. Zloženie v podstate dokonalé, obal tvrdí 100% čiernej fazule a nič iné. Majú krásnu tmavú farbu, ktorá odpovedá ich názvu a pripomínajú tak tie semolinové pšeničné s pridaním sépiovej černe. Sú však o poznanie tenšie (i keď trochu hrubšie ako sklené - čiže niečo medzi) a ako som mala možnosť zistiť, varením svoje sýte sfarbenie stratia, takže vo výsledku sú skôr neurčito sivé. Že sú štíhlejšie nezmieňujem náhodou, vykazujú podobnú tendenciu zmotania a zoskupenia sa, ale nie v až takej veľkej miere. Možno to bolo spôsobené tým, že som to klasicky neodhadla s pomerom omáčky ku špagetám a pripravila jej na minimálne dve porcie. Ale omáčky nikdy nie je dosť, to snáď chápete. Och, dovoľte mi ešte odbočku naspäť k nej. Pre väčšiu krémovosť a lahodnejšiu chuť som do nej primiešala pažítkový cottage. Keď už syr nejde ako posýpka navrch, zapracovala som ho aspoň dovnútra. So syrom je predsa všetko lepšie, nemám pravdu?

Zhrnutie? Dokonalou kópiou pšeničných cestovín nie sú, to som ani nečakala. Majú odo mňa plný počet za zloženie a štruktúra tiež nie je na zahodenie. Rozhodne lepšia ako u ich sklených príbuzných z mungo fazule. Škoda, že stratia svoju prekrásnu farbu, na tanieri by sa to hneď lepšie vynímalo. Ako nositeľ akejkoľvek omáčky obstoja dokonale, preto na osvieženie kuchyne odporúčam. Áno, nebudem ich kupovať každý týždeň, ale balenie 200 g mne vystačí na 6 porcií a keď ich miniem, chvíľku si na ne našetrím a zrejme kúpim znovu. Aspoň budem mať príležitosť vymeniť všetky zeleninové náhrady za niečo, čo sa viac blíži klasike. Pretože, priznajme si to, raz za uhorský rok si moje telo so smútkom spomenie na milované špagety s lunch meatom a syrom, na ktorých sme v detstve fičali každý týždeň. Teraz je to skôr o tom, že narážam na zaujímavé omáčky na internete, ale niekedy neviem, k čomu ich napasovať. A toto je dobrá alternatíva.

• 30 g špagiet z čiernej fazule
• 250-300 g cukety (váha surovej)
• 1 PL oleja
• 50 g cottage syra (príchuť pažítka)
• 1 PL balzamikového octu
• 1 veľký strúčik cesnaku
• obľúbené korenie podľa potreby (teraz fičím na Raráškovom bylinnom)
• paradajku, na ozdobu

Cuketu nakrájame na tenšie kolieska a vložíme do panvice s olejom. Posypeme ich korením a z oboch strán opekáme, kým nenadobudnú zlatistú farbu. Malú časť si odložíme bokom a zvyšok preložíme do vysokej nádoby. Pridáme cottage, ocot, cesnak a iné pochutiny, ak sa nám žiada. Pomocou tyčového mixéra zmixujeme na hladkú omáčku.

Špagety uvaríme podľa návodu na obale, kým nie sú na skus (takže ani nie podľa návodu, dala som im najviac 5 minút, namiesto deklarovaných 6-8 a stačilo) a precedíme ich cez sitko. Pozor, trochu vody z hrnca si ponecháme na rozriedenie omáčky!

Zmixovanú omáčku vrátime naspäť do panvice spolu so špagetami a celú zmes necháme prehriať, najmä z dôvodu, aby sa tepelne spracoval cesnak a jeho chuť nebola tak ostrá (nie je povinné, ale odporúčam). Tu je vhodné pridať zo 1-2 PL špagetovej vody na zriedenie. Obsah panvice umiestnime do misky, doplníme odloženou cuketou a ozdobíme paradajkou a bylinkami. 

Ako som už predostrela, pomer omáčky k špagetám som zase neodhadla, ale radšej nech sú doslova utopené, než suché a zadŕhajúce sa v hrdle. Keby ste sa chceli opýtať, áno, jedlo je vhodné aj do prenosnej misky. Veď čo myslíte, kedy asi som ho konzumovala? 😋😝

Mimochodom, rozrečnila som sa iba o špagetách, ale omáčka, tá si tiež zaslúži pár oslavných slov. Cottage jej dodá vynikajúcu chuť a hustotu, poriadne obalí každý jeden rezanec a v podstate by sa poľahky dala jesť len tak lyžičkou ako pyré alebo extra hustý krém. Preto ak zápolíte s podobným problémom a hromadia sa vám v komore jednotlivé exempláre, obetujte jeden (či dva, tri..) na tento spôsob.